| ← Revelation (10/22) → |
| 1. | <Anjel, stojaci na zemi a na mori. Ján nesmel písať. Už nebude času>A videl som iného anjela silného, sostupujúceho z neba, odiateho oblakom, a na jeho hlave bola dúha, a jeho tvár bola jako slnce, a jeho nohy jako ohnivé stĺpy. |
| 2. | a vo svojej ruke mal otvorenú knižku. A svoju pravú nohu položil na more a ľavú na zem |
| 3. | a skríkol velikým hlasom, ako keď reve lev. A keď skríkol, prehovorilo sedem hromov svoje hlasy. |
| 4. | A keď dohovorilo sedem hromov svoje hlasy, chcel som písať. Ale som počul hlas z neba, ktorý mi hovoril: Zapečať to, čo hovorilo sedem hromov, a nepíš toho! |
| 5. | A anjel, ktorého som videl stáť na mori a na zemi, pozdvihol svoju pravú ruku k nebu |
| 6. | a prisahal na živého na veky vekov, ktorý stvoril nebo i to, čo je v ňom, a zem i to, čo je nej, a more i to, čo je v ňom, že už viac nebude času, |
| 7. | ale vo dňoch hlasu siedmeho anjela, keď bude trúbiť, dokoná sa tajomstvo Božie, ako to zvestoval svojim sluhom prorokom. |
| 8. | <Ján dostane rozkaz zjesť knihu>A hlas, ktorý som bol počul z neba, zase hovoril so mnou a povedal: Iď a vezmi otvorenú knižku, ktorá je v ruke anjela, ktorý stojí na mori a na zemi. |
| 9. | Vtedy som odišiel k anjelovi a povedal som mu, aby mi dal knižku. A on mi povedal: Vezmi a zjedz ju, a spôsobí ti horkosť v bruchu, ale v tvojich ústach bude sladká ako med. |
| 10. | A vzal som knižku z ruky anjela a zjedol som ju, a bola v mojich ústach sladká jako med, ale keď som ju zjedol, zhorklo moje brucho. |
| 11. | A povedal mi: Musíš zase prorokovať proti ľuďom a národom a jazykom a mnohým kráľom. |
| ← Revelation (10/22) → |