| ← Psalms (94/150) → |
| 1. | Silný Bože pomsty, JeHoVaHu, silný Bože pomsty, zaskvej sa! |
| 2. | Pozdvihni sa, sudca zeme! Daj pyšným odplatu! |
| 3. | Až dokedy bezbožníci, JeHoVaHu, dokedy budú plesať bezbožní? |
| 4. | Vravia a vravia, hovoria spurne; honosia sa všetci činitelia neprávosti. |
| 5. | JeHoVaHu, depcú tvoj ľud a trápiac ponižujú tvoje dedičstvo. |
| 6. | Vraždia vdovu a pohostína a siroty zabíjajú |
| 7. | a hovoria: Nevidí toho JeHoVaH, ani tomu nerozumie Bôh Jakobov. |
| 8. | Rozumejte, zhovädilí v ľude! Blázni, kedyže už zmúdriete? |
| 9. | Či azda ten, ktorý vsadil ucho, nepočuje? Alebo či ten, ktorý utvoril oko, nevidí? |
| 10. | Či ten, ktorý kázni národy, nebude trestať? Ten, ktorý učí ľudí vedomosti? |
| 11. | JeHoVaH zná myšlienky ľudí, že sú márnosť. |
| 12. | Blahoslavený muž, ktorého otcovsky káraš, JeHoVaHu, a vyučuješ ho zo svojho zákona, |
| 13. | aby si mu spôsobil pokoj pred dňami zlého, kým sa bezbožnému nevykope jama. |
| 14. | Lebo JeHoVaH nepovrhne svojho ľudu a neopustí svojho dedičstva. |
| 15. | Lebo súd sa navráti k spravedlivosti, a za ním pojdú všetci úprimného srdca. |
| 16. | Kto by bol za mňa povstal proti zlostníkom? Kto by sa bol postavil za mňa proti činiteľom neprávosti? |
| 17. | Keby mi JeHoVaH nebol býval pomocou, už by sa skoro bola octla moja duša v mlčaní. |
| 18. | Ak hovorím: Moja noha sa kláti, tvoja milosť, ó, JeHoVaHu, ma vždycky upevní. |
| 19. | V mnohých mojich dumných myšlienkach v mojom srdci tvoje potešovania obveseľujú moju dušu. |
| 20. | Lebo veď či sa spolčí s tebou stolica neprávosti, ten, kto vymýšľa trápenie po zákone? |
| 21. | Tí, ktorí útočia na dušu spravedlivého a odsudzujú nevinnú krv? |
| 22. | Ale JeHoVaH mi je vysokým hradom a môj Bôh skalou môjho útočišťa. |
| 23. | A obráti ich neprávosť na nich samých, ich vlastnou zlosťou ich zahladí; zahladí ich JeHoVaH, náš Bôh. |
| ← Psalms (94/150) → |