←  Psalms (89/150)  →
1. Vyučujúci žalm od Étana Ezrachitského.
2. Na veky budem spievať o rôznej milosti JeHoVaHovej; od pokolenia do pokolenia budem oznamovať tvoju pravdu svojimi ústami, Pane!
3. Lebo som povedal: Milosť sa bude budovať na veky. A čo do nebies, na nich upevníš svoju pravdu, jako si povedal:
4. Učinil som smluvu so svojím vyvoleným; prisahal som Dávidovi, svojmu služobníkovi:
5. Na veky upevním tvoje semä a vybudujem tvoj trón, aby stál od pokolenia do pokolenia. Sélah.
6. A preto budú nebesia oslavovať tvoj zázrak, JeHoVaHu, ovšem tvoju pravdu v shromaždení svätých.
7. Lebo kto na nebi môže sa prirovnať JeHoVaHovi?! Kto je podobný JeHoVaHovi medzi synmi silných bohov?!
8. Bôh je náramne strašný v rade svätých a hrozný nad všetkých vôkol neho.
9. JeHoVaHu, Bože Zástupov! kto je ako ty, mocný JaH? A čo jako tvoja pravda, ktorá je vôkol teba?
10. Ty panuješ nad dutím mora; keď sa dvíhajú jeho vlny, ty ich krotíš.
11. Ty si rozdrtil Rahaba jako zabitého; ramenom svojej sily si rozptýlil svojich nepriateľov.
12. Tvoje sú nebesia, a ovšem je tvoja i celá zem, okruh sveta a jeho náplň; ty si ich založil.
13. Ty si stvoril sever i juh. Tábor a Hermon plesajú v tvojom mene.
14. Ty máš rameno s hrdinskou silou; mocná je tvoja ruka; vyvýšená je tvoja pravica.
15. Spravedlivosť a súd je postaťou tvojho trónu; milosť a pravda predchádzajú tvoju tvár.
16. Blahoslavený ľud, ktorý ti vie radostne pokrikovať, JeHoVaHu, tí, ktorí chodia vo svetle tvojej tvári!
17. Plesať budú v tvojom mene každého dňa a vyvýšia sa tvojou spravedlivosťou.
18. Lebo ty si ozdobou ich sily a svojou dobrotivosťou povýšiš náš roh.
19. Lebo náš štít je JeHoVaHov a Svätého Izraelovho náš kráľ.
20. Vtedy si hovoril svojim svätým vo videní a riekol si: Položil som pomoc na hrdinského muža; vyvýšil som vybraného z ľudu.
21. Našiel som Dávida, svojho služobníka; pomazal som ho svojím svätým olejom,
22. s ktorým bude stále moja ruka, a ovšem i moje rameno ho bude posilňovať.
23. Neoklame ho nepriateľ, ani ho nebude trápiť syn nešľachetníka.
24. Rozdrtím pred ním jeho protivníkov a tých, ktorí ho nenávidia, porazím.
25. A moja pravda a moja milosť bude s ním, a v mojom mene sa vyvýši jeho roh.
26. Položím jeho ruku na more a jeho pravicu na rieky.
27. On volajúc ma povie: Ty si môj Otec, môj silný Bôh a skala môjho spasenia.
28. A zase ja ho urobím prvorodeným, najvyšším z kráľov zeme.
29. Na veky mu zachovám svoju milosť, a moja smluva mu bude stáť verná.
30. A učiním to, že jeho semä bude trvať na večnosť a jeho trón ako dní nebies.
31. Ak by jeho synovia opustili môj zákon a nechodili v mojich súdoch,
32. ak by poškvrnili moje ustanovenia a neostríhali mojich prikázaní,
33. vtedy navštívim ich prestúpenie prútom a údermi ich neprávosť;
34. ale svojej milosti neodnímem od neho ani neoklamem vo svojej pravde.
35. Nepoškvrním svojej smluvy a toho, čo raz vyšlo cez moje rty, nezmením.
36. Raz som prisahal na svoju svätosť, že neoklamem Dávida.
37. Jeho semeno bude trvať na veky a jeho trón predo mnou jako slnce.
38. Jako mesiac bude pevne stáť na veky a jako svedok na oblohe verný. Sélah.
39. Ale ty si ho zavrhol a opovrhol si ním a rozhneval si sa na svojho pomazaného.
40. Zavrhol si smluvu so svojím služobníkom; poškvrnil si jeho korunu hodiac ju na zem.
41. Rozboril si všetky jeho ohrady; jeho pevnosti si obrátil na rumy.
42. Olupujú ho všetci, ktorí idú tade cestou; je potupou svojim súsedom.
43. Vyvýšil si pravicu jeho protivníkov; dal si to, aby sa radovali všetci jeho nepriatelia.
44. Áno, odvrátil si ostrie jeho meča a nedal si mu obstáť v boji.
45. Učinil si prietrž jeho lesku a jeho trón si vrhol na zem.
46. Ukrátil si dni jeho mladosti; odial si ho hanbou. Sélah.
47. Až do kedy, JeHoVaHu? Či sa len na veky budeš skrývať? Či navždy bude horieť tvoja prchlivosť ako oheň?
48. Rozpomeň sa na mňa! Lebo veď čože je ľudský vek?! Na ktorú márnosť si stvoril všetkých synov človeka?
49. Kde ktorý človek by žil a neuvidel smrti, ktorý by vytrhol svoju dušu z ruky šeola?! Sélah.
50. Kde je tvoja drievna rôzna milosť, Pane, ktorú si prisahal Dávidovi vo svojej pravde?
51. Rozpomeň sa, Pane, na potupu svojich služobníkov, ktorú nosím vo svojom lone od všetkých veľkých národov,
52. ako potupujú tvoji nepriatelia, JeHoVaHu, ako potupujú šľapaje tvojho pomazaného. (89:53)Nech je požehnaný JeHoVaH na veky. Ameň, ameň.
←  Psalms (89/150)  →