| ← Psalms (79/150) → |
| 1. | <sup>(a)</sup> Žalm Azafov. <sup>(b)</sup> Bože, pohania vtrhli do tvojho dedičstva; poškvrnili chrám tvojej svätosti. Obrátili Jeruzalem na hromadu rumov. |
| 2. | Dali mŕtve telá tvojich služobníkov za pokrm nebeským vtákom, telá tvojich svätých zemskej zveri. |
| 3. | Vyliali ich krv ako vodu okolo Jeruzalema, a nebolo toho, kto by pochoval. |
| 4. | Stali sme sa potupou svojim súsedom, posmechom a útržkou tým, ktorí sú vôkol nás. |
| 5. | Až dokedy sa budeš hnevať, JeHoVaHu? Či len na veky? Dokedy bude horieť tvoja žiarlivosť ako oheň? |
| 6. | Vylej svoj prchký hnev na národy, ktoré ťa neznajú, a na kráľovstvá, ktoré nevzývajú tvojho mena, |
| 7. | lebo zjedajú Jakoba a pustošia jeho obydlie. |
| 8. | Nepamätaj nám na neprávosti našich predkov. Nech nás rýchle predídu tvoje milosrdenstvá, lebo sme veľmi zbiedení. |
| 9. | Pomôž nám, Bože nášho spasenia, pre slávu svojho mena a vytrhni nás a prikry naše hriechy pre svoje meno! |
| 10. | Prečo majú hovoriť pohania: Kdeže je ich Bôh?! Nech sa pozná medzi pohanmi, pred našimi očami, pomsta za krv tvojich služobníkov, ktorá bola vyliata. |
| 11. | Nech prijde pred tvoju tvár vzdychanie väzňa! Podľa veľkosti moci svojho ramena učiň to, že by zbudlo zo synov smrti. |
| 12. | A odplať našim súsedom sedemnásobne do ich lona za ich potupu, ktorou ťa potupovali, Pane! |
| 13. | Ale my, tvoj ľud a stádo tvojej pastvy, ťa budeme chváliť na veky, z pokolenia na pokolenie budeme rozprávať tvoju chválu. |
| ← Psalms (79/150) → |