←  Psalms (78/150)  →
1. <sup>(a)</sup> Vyučujúci. Azafov. <sup>(b)</sup> Môj ľude, nože počuj môj zákon! Nakloňte svoje ucho k rečiam mojich úst.
2. Otvorím svoje ústa v podobenstve; budem rozprávať záhadné veci, tajné od pradávna.
3. To, čo sme počuli a čo sme poznali, a čo nám naši otcovia rozprávali.
4. Nezatajíme toho pred ich synmi rozprávajúc budúcemu pokoleniu chvály JeHoVaHove, jeho silu a jeho divy, ktoré činil.
5. Postavil svedoctvo v Jakobovi a zákon položil v Izraelovi, o ktorých veciach prikázal našim otcom, aby ich oznámili svojim synom,
6. aby poznali budúce pokolenie, synovia, ktorí sa narodia, aby aj tí povstali a rozprávali to svojim synom,
7. aby složili svoju nádej v Bohu a nezabudli na skutky silného Boha, ale aby ostríhali jeho prikázania,
8. a aby neboli jako ich otcovia, pokolenie odpadlícke a spurné, pokolenie, ktoré neupravilo svojho srdca poslúchať JeHoVaHa a ktorého duch nebol verný voči silnému Bohu.
9. Synovia Efraimovi, ozbrojenci, strelci z luku, obrátili sa zpät v deň boja.
10. Nezachovali smluvy Božej a vzpečovali sa chodiť v jeho zákone.
11. Zabudli na jeho činy a na jeho divy, ktoré im ukázal.
12. Pred ich otcami činil zázraky, v Egyptskej zemi, na poli Coana.
13. Rozdelil more a previedol ich a postavil vody jako nejakú hromadu.
14. Viedol ich vodne v oblaku a každej noci vo svetle ohňa.
15. Roztrhol skaly na púšti a napájal ich hojne jako z nejakých hlbín.
16. Vyviedol potoky zo skaly a učinil to, aby tiekly vody jako rieky.
17. A zase len hrešili proti nemu, aby popudzovali Najvyššieho na vypráhlej púšti.
18. A pokúšali silného Boha vo svojom srdci žiadajúc pokrm, po chuti svojej duše;
19. Hovorili proti Bohu a vraveli: Či bude môcť silný Bôh pripraviť stôl na púšti?
20. Hľa, uderil skalu, a tiekly vody, a lialy sa potoky. - Či bude môcť dať i chlieb? Či vystanoví svojmu ľudu mäso?
21. Preto počujúc to JeHoVaH rozhneval sa, a oheň sa zapálil proti Jakobovi, a tiež i hnev vystúpil proti Izraelovi;
22. pretože neverili Bohu a nenadejali sa na jeho spasenie,
23. hoci bol rozkázal oblakom shora a otvoril dvere nebies
24. a dal, aby na nich pršala manna, aby jedli, a dal im nebeské zbožie.
25. Chlieb mocných jedol obyčajný človek; poslal im potravy do sýtosti.
26. Dal, aby vial východný vietor na nebi, a svojou mocou hnal poludniak
27. a dal to, aby na nich pršalo mäso jako prach a okrýdlení vtáci jako piesok morí.
28. Spustil ich doprostred jeho tábora, všade vôkol jeho príbytkov.
29. A tak jedli a nadmier sa nasýtili, a doniesol im, čo si žiadali.
30. Ale ešte sa neboli utiahli od ukájania svojej žiadosti, a kým ešte bol ich pokrm v ich ústach,
31. vystúpil hnev Boží proti nim a pobil mnohých zpomedzi ich tučných a vybraných Izraelových zohnul k zemi.
32. Pri tom pri všetkom ešte vždy hrešili a neverili jeho divom.
33. A tak ukončieval ich dni v márnosti a ich roky v desivom strachu.
34. A zase, keď ich pobíjal, a hľadali ho a navrátiac sa hľadali silného Boha skoro za svitu
35. a keď sa rozpomínali, že Bôh je ich skalou a silný Bôh najvyšší ich vykupiteľom,
36. hoci ho klamali svojimi ústy a luhali mu svojím jazykom,
37. a ich srdce nebolo úprimné pred ním, ani neboli verní v jeho smluve,
38. on súc milosrdný odpúšťal (* Doslovne: pokrýval) ich neprávosti a nezahubil a mnoho ráz odvrátil svoj hnev a nezobudil všetkej svojej prchlivosti.
39. Pamätal, že sú telo, vietor, ktorý ta ide a nevráti sa.
40. Koľko ráz ho dráždili na púšti, pôsobili mu bolesť na pustine!
41. A znova a znova pokúšali silného Boha a Svätému Izraelovmu vymeriavali hranice.
42. Nepamätali na jeho ruku, na deň, ktorého ich vyslobodil zo súženia,
43. ako činil v Egypte svoje znamenia a svoje čudesá na poli Coana.
44. A obrátil ich rieky na krv aj potoky, takže nemohli piť.
45. Poslal na nich smesicu, žižaly, ktorá ich žrala, a žaby, ktoré ich hubily.
46. A dal ich úrodu chrústom a ich únavnú prácu koníkom.
47. Zbil ich vinič hrádom a ich sykomory ľadom.
48. Vydal ich hovädá hrádu na pospas a ich dobytok bleskom hromu.
49. Poslal na nich páľu svojeho hnevu, prchlivosť, zúrivosť a súženie pustiac na nich zlých anjelov.
50. Spravil svojemu hnevu cestu, neušetril ich duše od smrti a ich statok vydal napospas moru.
51. A pobil všetko prvorodené v Egypte, prvotiny sily v stánoch Chámových.
52. A dal to, aby sa rušal jeho ľud ako stádo oviec, a viedol ich ako stádo po púšti.
53. Vodili ich v bezpečnosti, a nestrachovali sa, ale ich nepriateľov pokrylo more.
54. A tak ich doviedol k hranici svojej svätosti, k tomu vrchu, ktorý si dobyla jeho pravica.
55. Vyhnal národy zpred ich tvári a dajúc losovať vymeral im dedičstvo povrazom a dal, aby v ich stánoch bývaly pokolenia Izraelove.
56. Ale oni pokúšali a dráždili Boha, Najvyššieho, a neostríhali jeho svedoctiev,
57. ale sa obrátili zpät a robili neverne jako ich otcovia; zvrhli sa jako klamné lučište.
58. A popudzovali ho svojimi výšinami a svojimi rytinami ho roznecovali k žiarlivosti.
59. Počul to Bôh a rozhneval sa a veľmi si zošklivil Izraela.
60. A opustil príbytok v Síle zavrhnúc ho, stán, v ktorom býval medzi ľuďmi.
61. A ta dal svoju silu do zajatia a svoju okrasu do ruky protivníka.
62. Vydal svoj ľud pod meč a rozhneval sa na svoje dedičstvo.
63. Jeho mládencov požral oheň, a jeho panny neboly chválené.
64. Jeho kňazi padli od meča, a jeho vdovy neplakaly.
65. Potom sa prebudil Pán ako zo sna, jako hrdina, ktorý veselo vykrikuje od vína,
66. a zbil svojich protivníkov v tyle; dal im za údel večnú potupu.
67. Opovrhol stánom Jozefovým a nevyvolil pokolenia Efraimovho,
68. ale vyvolil pokolenie Júdovo, vrch Sion, ktorý miluje.
69. A vystavil svoju svätyňu jako hrdé miesta vysoké, jako zem, ktorú založil tak, aby trvala na veky.
70. A vyvolil si Dávida, svojho služobníka, a vzal ho od ovčích chlievov,
71. odtiaľ ako chodil za brezými ovcami, a zaviedol ho, aby pásol Jakoba, jeho ľud, a Izraela, jeho dedičstvo.
72. A pásol ich v celej úprimnosti svojho srdca a vodil ich so zvláštnou opatrnosťou svojich rúk.
←  Psalms (78/150)  →