| ← Psalms (77/150) → |
| 1. | Náčelníkovi speváckeho sboru. Na nápev Jedutúov. Azafov. Žalm. |
| 2. | Môj hlas sa nesie k Bohu, a kričím; volám hlasom k Bohu a prosím, žeby ma počul. |
| 3. | V deň svojho súženia hľadám Pána; vnoci sa vystiera moja ruka po ňom bez ustania; moja duša sa nechce dať potešiť. |
| 4. | Rozpomínam sa na Boha a úpim; rozmýšľam, a môj duch nyje. Sélah. |
| 5. | Držíš víčka mojich očí, aby som neusnul. Som taký zbitý, že nemôžem hovoriť. |
| 6. | Myslím na dni od dávna, na roky minulých vekov. |
| 7. | Rozpomínam sa na svoje spevy pri hudbe vnoci. Rozmýšľam vo svojom srdci, a môj duch zkúma, |
| 8. | či ozaj Pán zavrhne na veky a či už viacej nikdy nepreukáže dobrotivosti? |
| 9. | Či je už navždy koniec jeho milosti? Či prestalo slovo na pokolenie a pokolenie? |
| 10. | Či sa len zabudol silný Bôh zľutovať? Či zavrel v hneve svoje milosrdenstvo? Sélah. |
| 11. | A povedal som: To je moja nemoc. Ale zmeniť to môže pravica Najvyššieho. |
| 12. | Rozpomínať sa budem na skutky JeHoVaHove. Istotne sa budem rozpomínať na tvoje zázraky, ktoré si činil od dávna. |
| 13. | Premýšľam o každom tvojom skutku, a budem uvažovať o všetkých tvojich činoch. |
| 14. | Bože, tvoja cesta je svätá. Kde kto je silným Bohom velikým, ako je Bôh?! |
| 15. | Ty si ten silný Bôh, ktorý činíš zázraky. Dal si znať svoju silu medzi národami. |
| 16. | Vykúpil si svoj ľud ramenom, synov Jakobových a Jozefových. Sélah. |
| 17. | Videly ťa vody, Bože, videly ťa vody a chvely sa; áno, triasly sa hlbiny. |
| 18. | Lialy sa vody oblakov; nebesia vydaly hrmot, a tvoje šípy lietaly sem a ta. |
| 19. | Zvuk tvojho hromu rachotil na nebeskej okruhline; blesky osvecovaly okruh zeme; nepokojila a triasla sa zem. |
| 20. | Tvoja cesta viedla cez more a tvoje chodníky veľkými vodami, a nebolo znať tvojich šľapají. (77:21)Vodil si svoj ľud ako stádo rukou Mojžiša a Árona. |
| ← Psalms (77/150) → |