← Psalms (68/150) → |
1. | Náčelníkovi speváckeho sboru. Žalm Dávidov. Pieseň. |
2. | Keď povstane Bôh, hneď sa rozpŕchnu jeho nepriatelia, a budú utekať od jeho tvári tí, ktorí ho nenávidia. |
3. | Ako sa rozháňa dym, tak ich rozoženieš; ako sa roztápa vosk od ohňa, tak zahynú bezbožníci od tvári Božej. |
4. | Ale spravedliví sa budú radovať, veseliť sa budú pred Bohom a budú plesať od radosti. |
5. | Spievajte Bohu! Ospevujte jeho meno! Urovnajte cestu tomu, ktorý sa vznáša na hustých oblakoch. JeHoVaH je jeho meno, a plesajte pred ním! |
6. | Je otcom sirôt a sudcom vdôv, Bôh, v príbytku svojej svätosti. |
7. | Bôh uvádza osamotnelých bývať v dome; vyvádza väzňov do blahobytu, ale spurní budú bývať vo vypráhlej zemi. |
8. | Bože, keď si išiel von pred svojím ľudom, keď si kráčal po púšti - sélah -, |
9. | zem sa triasla, áno, nebesia kropily pred Bohom, toď Sinai, pred Bohom, Bohom Izraelovým. |
10. | Dažďom svojej štedrosti si kropil, Bože, svoje dedičstvo, a keď zomdlievalo, ty si ho posilňoval. |
11. | Tvoje zástupy sa osadily v ňom, v tvojom dedičstve, ktoré si ty, Bože, pripravil vo svojej dobrotivosti pre chudobného. |
12. | Pán dal slovo a tých, ktoré zvestovaly radostné veci, veľký zástup. |
13. | Kráľovia veľkých vojsk utekali, hej, utekali, a tá, ktorá cudzieho nežiadajúc opatrovala svoj dom, delila korisť. |
14. | Ba isté je, že nebudete ležať v košiaroch, na krýdlach holubice, pokrytej striebrom, ktorej perute sú pozlatené rýdzim zlatom. |
15. | Keď v nej, v zemi, rozptyľoval Všemohúci kráľov, belelo sa od pobitých ako od snehu na Salmone. |
16. | Vrch Boží je vrchom Bázana, vrcholnatým vrchom, vrchom Bázana. |
17. | Vy, vrcholnaté vrchy, prečo pozeráte tak závistlivo? Prečo pozeráte závistlivo na vrch, ktorého sa zažiadalo Bohu, aby býval na ňom? Áno, JeHoVaH bude bývať na ňom na veky. |
18. | Vozov Božích je dvadsať tisíc, tisíce tisícov. Pán prišiel na nich na Sinai v svätosti. |
19. | Vystúpil si na výsosť, zajal si zajatie; vzal si dary medzi ľuďmi, áno, i medzi spurnými odbojcami, aby JeHoVaH, Bôh býval medzi nimi. |
20. | Požehnaný Pán! Deň ako deň nám nakladá bremä svojich dobrodení, silný Bôh, naše spasenie. Sélah. |
21. | Silný Bôh je nám silným Bohom na hojné spasenie, a JeHoVaH, Pán, má východiská zo smrti. |
22. | No, isté je, že Bôh skrúši hlavu svojich nepriateľov, vlastné temeno toho, kto chodí vo svojich hriechoch. |
23. | Pán povedal: Navrátim z Bázana, navrátim aj z hlbín mora, |
24. | aby si zbrodil svoju nohu v krvi; jazyk tvojich psov aby mal podiel z nepriateľov. |
25. | Videli tvoje idenia, Bože, idenia môjho silného Boha, mojeho Kráľa v svätosti. |
26. | Popredku išli speváci, pozadku hudci hrajúci, v prostredku panny, bubnujúce na bubny. |
27. | Dobrorečte Bohu v shromaždeniach, Pánovi, ktorí ste pôvodu Izraelovho. |
28. | Tam nech je Benjamin, najmladší, ktorý panuje nad nimi, kniežatá Júdove, ich hrmotný zástup, kniežatá Zabulona, kniežatá Naftaliho. |
29. | Tvoj Bôh dal rozkaz tvojej sile. Upevni, Bože, to, čo si nám učinil! |
30. | Pre tvoj chrám nad Jeruzalemom ti budú donášať kráľovia dary. |
31. | Okríkni, zastraš zviera trsti, stádo mocných juncov s telcami národov, ktoré padnúc na zem bude sa koriť s kusami striebra. - Rozptýli národy, ktoré majú záľubu v bojoch. |
32. | Prijdú veľmoži z Egypta; Ethiopia vystrie rýchle svoje ruky po Bohu. |
33. | Kráľovstvá zeme, spievajte Bohu, spievajte Pánovi žalmy! Sélah. |
34. | Spievajte tomu, ktorý sa vznáša na nebesiach pradávnych nebies! Hľa, vydáva svoj hlas, mocný hlas. |
35. | Dajte silu Bohu, ktorého velebnosť je nad Izraelom a jeho sila na najvyšších oblakoch. (68:36)Hrozný si, Bože, keď vyjdeš zo svojich svätýň, silný Bôh Izraelov! - On dáva národu silu a moc. Nech je požehnaný Bôh! |
← Psalms (68/150) → |