← Psalms (62/150) → |
1. | Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Jedutún, to jest Chválený. Žalm Dávidov. |
2. | Len na Boha, mlčiac, očakáva moja duša; od neho je moje spasenie. |
3. | Len on je mojou skalou a mojím spasením, mojím vysokým hradom, nepohnem sa veľmi. |
4. | Dokedy budete útočiť na človeka? Pobití budete všetci, koľko vás je. Budete jako nachýlená stena jako navalený múr. |
5. | Len o tom sa radia, ako by ho svrhli s jeho výše. Majú radi lož. Svojimi ústy dobrorečia a vo svojom srdci zlorečia. Sélah. |
6. | Len očakávaj mlčky, moja duša, na Boha, lebo od neho je moje očakávanie. |
7. | Len on je mojou skalou a mojím spasením, mojím vysokým hradom; nepohnem sa. |
8. | Na Bohu je založená moja spása, a od neho je moja sláva; skala mojej sily, moje útočište je v Bohu. |
9. | Nadejte sa na neho každého času, ó, ľudia! Vylievajte pred ním svoje srdce. Bôh nám je útočišťom! Sélah. |
10. | Púha márnosť sú synovia človeka, lož i synovia mocného muža. Keby ich položil na váhu, boli by všetci dovedna ľahší než márnosť. |
11. | Nenadejte sa na útisk a na lúpež a nebuďte márnomyseľní! Keď pribúda majetku, nepridávajte k tomu srdca. |
12. | Raz hovoril Bôh, dva razy som to počul, že Bohu je sila. (62:13)A tvoja je, ó, Pane, milosť, lebo ty odplatíš každému podľa jeho skutku. |
← Psalms (62/150) → |