Psalms (62/150)  

1. Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Jedutún, to jest Chválený. Žalm Dávidov.
2. Len na Boha, mlčiac, očakáva moja duša; od neho je moje spasenie.
3. Len on je mojou skalou a mojím spasením, mojím vysokým hradom, nepohnem sa veľmi.
4. Dokedy budete útočiť na človeka? Pobití budete všetci, koľko vás je. Budete jako nachýlená stena jako navalený múr.
5. Len o tom sa radia, ako by ho svrhli s jeho výše. Majú radi lož. Svojimi ústy dobrorečia a vo svojom srdci zlorečia. Sélah.
6. Len očakávaj mlčky, moja duša, na Boha, lebo od neho je moje očakávanie.
7. Len on je mojou skalou a mojím spasením, mojím vysokým hradom; nepohnem sa.
8. Na Bohu je založená moja spása, a od neho je moja sláva; skala mojej sily, moje útočište je v Bohu.
9. Nadejte sa na neho každého času, ó, ľudia! Vylievajte pred ním svoje srdce. Bôh nám je útočišťom! Sélah.
10. Púha márnosť sú synovia človeka, lož i synovia mocného muža. Keby ich položil na váhu, boli by všetci dovedna ľahší než márnosť.
11. Nenadejte sa na útisk a na lúpež a nebuďte márnomyseľní! Keď pribúda majetku, nepridávajte k tomu srdca.
12. Raz hovoril Bôh, dva razy som to počul, že Bohu je sila. (62:13)A tvoja je, ó, Pane, milosť, lebo ty odplatíš každému podľa jeho skutku.

  Psalms (62/150)