| ← Psalms (49/150) → |
| 1. | Náčelníkovi speváckeho sboru. Synov Kórachových. Žalm. |
| 2. | Počujte to, všetky národy; pozorujte ušima, všetci obyvatelia sveta, |
| 3. | jako vysokého, tak i nízkeho rodu synovia, všetci dovedna, bohatý aj chudobný! |
| 4. | Moje ústa budú hovoriť múdrosť, a to, o čom rozmýšľa moje srdce, je rozumnosť. |
| 5. | Nakloním svoje ucho k prísloviu; pri harfe započnem svoju hlbokú, umnú reč: |
| 6. | Prečo by som sa mal báť vo dňoch zlého? Len keby ma obkľúčila neprávosť mojich pätí.- |
| 7. | A nože tí, ktorí sa nadejú na svoju moc a chvália sa svojím veľkým bohatstvom, nech počujú! |
| 8. | Nikto nijakým činom nevykúpi brata, nedá Bohu za neho smierneho |
| 9. | (Lebo by predrahé bolo výkupné ich duše, a nechal by to na veky!), |
| 10. | aby žil ďalej na večnosť a nevidel porušenia! |
| 11. | Lebo vidieť, že i múdri zomierajú, spolu hynú blázon a nesmyselný a svoj majetok zanechávajú iným. |
| 12. | Myslia si, že ich domy budú trvať na veky, ich príbytky z pokolenia na pokolenie; nazývajú zeme po svojich menách. |
| 13. | Ale človek netrvá vo svojej sláve; je podobný hovädám, ktoré hynú. |
| 14. | Tá ich cesta je ich bláznovstvom, a ľudia po nich si ľubujú v ich rečiach. Sélah. |
| 15. | Ako ovce budú složení v hrobe; smrť ich spasie, a ráno budú priami panovať nad nimi. A ich obraz? Je na to, aby sa rozpadol v hrobe jako vetché rúcho preč zo svojho vznešeného obydlia. |
| 16. | Ale Bôh vykúpi moju dušu z ruky pekla, lebo si ma vezme. Sélah. |
| 17. | Neboj sa, keď niekto bohatne, keď sa množí sláva jeho domu! |
| 18. | Lebo pri svojej smrti nevezme ničoho z toho; nesostúpi za ním jeho sláva. |
| 19. | Lebo žehná svojej duši vo svojom živote. A budú ťa chváliť, keď si budeš hovieť.- |
| 20. | Ale keď prijdeš až k pokoleniu jeho otcov, uzrieš, že neuvidia svetla až na večnosť. (49:21)Človek v sláve, ak tomu nerozumie, podobný je hovädám, ktoré hynú. |
| ← Psalms (49/150) → |