← Psalms (44/150) → |
1. | Náčelníkovi speváckeho sboru. Žalm synov Kórachových, vyučujúci. |
2. | Bože, svojimi ušami sme slýchali, naši otcovia nám rozprávali. Dielo si vykonal za ich dní, za dávnych dní. |
3. | Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a ich si osadil; porazil si národy a ich si rozplodil. |
4. | Lebo neopanovali dedične zeme svojím mečom, ani im nepomohlo ich rameno, ale tvoja pravica a tvoje rameno a svetlo tvojej tvári, pretože si ich ľúbil. |
5. | Ty, ty si môj Kráľ, ó, Bože! Prikáž hojnému spaseniu Jakobovmu. |
6. | V tebe pokolieme svojich protivníkov a v tvojom mene pošliapeme tých, ktorí povstávajú proti nám. |
7. | Lebo sa nenadejem na svoje lučište, ani ma nezachráni môj meč. |
8. | Ale ty si nás vše zachránil od našich protivníkov a zahanbil si tých, ktorí nás nenávideli. |
9. | Bohom sa chválime každý deň, a tvoje meno, ó, Bože, budeme chváliť na veky. Sélah. |
10. | No, hľa, odvrhol si nás a zahanbil a nevychádzaš s našimi vojskami. |
11. | Obrátil si nás nazpät od protivníka, a tí, ktorí nás nenávidia, rozchvátali si naše imanie. |
12. | Dal si nás, aby sme boli jako ovce na zjedenie, a rozptýlil si nás medzi pohanmi. |
13. | Predal si svoj ľud za nič a nežiadal si za nich veľkého predajného. |
14. | Učinil si to, aby sme boli svojim súsedom za potupu, za posmech a za útržku tým, ktorí bývajú vôkol nás. |
15. | Učinil si nás porekadlom medzi pohanmi a spôsobil si to, aby medzi národami krútili hlavou nad nami. |
16. | Každý deň je môj stud predo mnou, a hanba mojej tvári ma pokrýva |
17. | pre hlas potupujúceho a rúhajúceho sa, pre zlostnú tvár nepriateľa a pomstiaceho sa. |
18. | To všetko prišlo na nás, avšak sme nezabudli na teba ani sme klamom neporušili tvojej smluvy. |
19. | Naše srdce neustúpilo zpät, ani náš krok neuhnul od tvojej stezky, |
20. | keď si nás aj zdrvil na mieste šakalov a pokryl si nás tôňou smrti. |
21. | Keby sme boli zabudli na meno svojho Boha a rozprestreli ruky k cudziemu bohu, |
22. | či by toho nevyhľadal Bôh?! Lebo veď on zná tajnosti srdca. |
23. | Lebo pre teba sme vraždení každého dňa, považovaní sme za ovce na zabitie. |
24. | Precítni! Prečo spíš, ó, Pane? Prebuď sa; nezamietaj na večnosť! |
25. | Prečo skrývaš svoju tvár? A prečo zabúdaš na naše trápenie a na náš útisk? |
26. | Lebo naša duša je zohnutá až do prachu, a náš život je držaný pri zemi. (44:27)Povstaň nám na pomoc a vykúp nás pre svoju milosť! |
← Psalms (44/150) → |