| ← Psalms (39/150) → |
| 1. | Náčelníkovi speváckeho sboru, Jedutúnovi. Žalm Dávidov. |
| 2. | Povedal som: Budem pozorovať na svoje cesty, aby som nehrešil svojím jazykom; budem strážiť svoje ústa, aby maly úzdu, dokiaľ bude predo mnou bezbožný. |
| 3. | A tak som nevydal hlasu jako nemý a mlčal som viac, než bolo dobre. Ale moja bolesť sa búrila. |
| 4. | Moje srdce sa rozpálilo v mojom vnútri, a keď som rozmýšľal, zanietil sa vo mne oheň; vravel som svojím jazykom |
| 5. | a riekol som: Daj mi znať, ó, JeHoVaHu, môj koniec, a jaký je výmer mojich dní, aby som vedel, ako rýchle sa pominiem. |
| 6. | A hľa, dal si mi dní na šír niekoľko dlaní, a môj vek je pred tebou jako nič. Áno, všetko je márnosť, i každý človek, čo i jako pevne stojí. Sélah. |
| 7. | Áno, človek ide ta jako tôňa; púha márnosť je, za čo sa nepokojí; hromadí, a nevie, kto to všetko poberie. |
| 8. | A tak teraz na čože by som očakával, ó, Pane? Ten, na koho sa nadejem, si ty. |
| 9. | Vytrhni ma zo všetkých mojich prestúpení! Nevystav ma na potupu bláznovi! |
| 10. | Zanemel som; neotvorím svojich úst, lebo si to ty učinil. |
| 11. | Odvráť svoj úder odo mňa, lebo ja hyniem od švihania tvojej ruky. |
| 12. | Keď kárajúc pre neprávosť tresceš človeka, rozpadáva sa jeho pôvab ako moľovina. Áno, vskutku je márnosťou každý človek. Sélah. |
| 13. | Počuj moju modlitbu, JeHoVaHu; nakloň ucho k môjmu volaniu o pomoc! Nemlč na moje slzy! Lebo som cudzincom u teba; som pohostínom, ako boli aj všetci moji otcovia. (39:14)Odvráť svoj pozor odo mňa, aby som sa potešil, prv než pojdem, a nebude ma. |
| ← Psalms (39/150) → |