←  Psalms (35/150)  →
1. <sup>(a)</sup> Dávidov. <sup>(b)</sup> Pravoť sa, JeHoVaHu, s tými, ktorí a so mnou pravotia! Bojuj s tými, ktorí so mnou bojujú!
2. Pochyť malý a veľký štít a povstaň mi na pomoc!
3. Vezmi kopiju a zastaň do cesty oproti tým, ktorí ma honia! Povedz mojej duši: Ja som tvoje spasenie.
4. Nech sa hanbia a pýria tí, ktorí hľadajú moju dušu. Nech uhnú zpät a rumenejú studom tí, ktorí myslia na moje zlé!
5. Nech sú jako plevy pred vetrom a anjel JeHoVaHov ten, ktorý ich honí.
6. Nech je ich cesta tmavá a klzká, a anjel JeHoVaHov ten, ktorý ich stíha;
7. lebo mi bez príčiny ukryli jamu svojej siete; bez príčiny ju vykopali mojej duši.
8. Nech prijde na neho pohroma, tak čo nezvie, a jeho sieť, ktorú ukryl, nech lapí jeho samého; v pohrome nech padne do nej.
9. Ale moja duša bude plesať v JeHoVaHovi, radovať sa bude v jeho spasení.
10. Všetky moje kosti povedia: JeHoVaHu, kto je tebe podobný, ktorý vytrhuješ biedneho z ruky toho, ktorý je silnejší od neho, biedneho a chudobného z moci toho, ktorý ho zdiera?!
11. Povstávajú ukrutní svedkovia, ktorí sa ma pýtajú na to, o čom neviem.
12. Odplácajú mi zlým za dobré, osirelosťou mojej duši;
13. kým som sa ja, keď oni boli nemocní, odieval drsným rúchom smútočným; trápil som svoju dušu pôstom a modlieval som sa v sebe za nich.
14. Choval som sa naproti nemu, jako keby mi bol býval priateľom, ako čo by mi bol býval bratom, žialil som ako nad matkou; chodil som smutný, zronený!
15. A keď som ja klesol, oni sa radujú a shromažďujú sa, shromažďujú sa proti mne najmizernejší, tak, čo ja neviem, utŕhajú mi a nemlčia.
16. Medzi lakotnými pokrytci škrípu na mňa svojimi zubami.
17. Pane, dokedy sa budeš dívať na to? Navráť moju dušu vytrhnúc ju od ich všelijakej zkazy, od mladých ľvov moju jedinú.
18. Budem ťa oslavovať vo veľkom shromaždení, chváliť ťa budem v mocnom zástupe ľudu.
19. Nech sa neradujú nado mnou moji lživí nepriatelia; nech nežmurkajú okom tí, ktorí ma nenávidia bez príčiny.
20. Lebo nehovoria na pokoj, ale na pokojných zeme vymýšľajú ľstivé veci.
21. Na široko roztvárajú svoje ústa proti mne a hovoria: Aha, aha! Už vidí naše oko!
22. No, ty vidíš, JeHoVaHu, a preto nemlč, môj Pane; nevzďaľuj sa odo mňa!
23. Zobuď sa a precítni rozsúdiť môj súd, môj Bože a môj Pane, rozriešiť moju pravotu.
24. Súď ma podľa svojej spravedlivosti, JeHoVaHu, môj Bože, a nech sa neradujú nado mnou!
25. Nech nepovedia vo svojom srdci: Aha, naša duša! Nech nepovedia: Pohltili sme ho.
26. Nech sa hanbia a rumenejú všetci dovedna, ktorí sa radujú môjmu zlému; nech oblečú hanbu a stud, ktorí sa povyšujú nado mňa.
27. Nech hlasite plesajú a radujú sa tí, ktorí majú záľubu v mojej spravedlivosti, a nech vždycky hovoria: Veľký je JeHoVaH, ktorý má záľubu v pokoji svojho služobníka.
28. A môj jazyk bude hlaholať tvoju spravedlivosť, každý deň zvestovať tvoju chválu.
←  Psalms (35/150)  →