| ← Psalms (17/150) → |
| 1. | <sup>(a)</sup> Modlitba Dávidova. <sup>(b)</sup> Počuj, JeHoVaHu, spravedlivosť! Pozoruj, prosím, moje volanie! Nakloň svoje uši k mojej modlitbe, ktorej nehovorím falošnými rtami. |
| 2. | Môj súd nech vyjde zpred tvojej tvári; nech hľadia tvoje oči na úprimnosť. |
| 3. | Zkúsil si moje srdce; navštívil si vnoci; zkúsil si ma ohňom, ako zkúšajú zlato, a nenašiel si viny. Keď som rozmýšľal, neprekročily moje ústa. |
| 4. | Čo do skutkov človeka, riadil som sa slovom tvojich rtov; ja som sa vystríhal ciest ukrutníka. |
| 5. | Drž moje kroky na svojich cestách, aby sa neuchýlily moje nohy. |
| 6. | Ja volám na teba, lebo viem, že ma vyslyšíš, ó, silný Bože! Nakloň mi svoje ucho a počuj moju reč! |
| 7. | Preukáž svoju predivnú milosť, ty, ktorý zachraňuješ tých, ktorí sa utiekajú k tebe, zachraňuješ svojou pravicou od tých, ktorí povstávajú proti nim. |
| 8. | Ostríhaj ma jako zrenicu oka; ukry ma v tôni svojich krýdel |
| 9. | pred bezbožnými, ktorí ma hubia, pred mojimi smrteľnými nepriateľmi, ktorí ma obkľučujú. |
| 10. | Zavreli svoje srdce tukom; svojimi ústy hovoria pyšne. |
| 11. | Teraz obkružujú naše kroky; obrátili na nás svoje oči, aby nás porazili na zem. |
| 12. | Každý z nich je podobný ľvovi, ktorý práhne, aby roztrhal, a ľvíčaťu, ktoré sedí v úkryte čihajúc. |
| 13. | Povstaň, ó, JeHoVaHu, predídi ho; zohni ho; vytrhni moju dušu z moci bezbožníka svojím mečom, |
| 14. | od zlých mužov tvoja ruka, JeHoVaHu, od mužov tohoto sveta, ktorí majú svoj podiel v tomto živote, a ktorých brucho naplňuješ zo svojich zásobární; nasýtia sa aj ich synovia, a svoj zbytok zanechajú svojim nemluvňatám. |
| 15. | Ale ja chcem v spravedlivosti hľadieť na tvoju tvár a nasýtiť sa, keď sa prebudím, tvojím obrazom. |
| ← Psalms (17/150) → |