| ← Psalms (144/150) → |
| 1. | <sup>(a)</sup> Dávidov. <sup>(b)</sup> Požehnaný JeHoVaH, moja skala, ktorý učí moje ruky bitke, moje prsty boju, |
| 2. | moja milosť a môj hrad, moja vysoká veža, môj vysloboditeľ, môj štít; k nemu sa utiekam, ktorý mi podmaňuje môj ľud. |
| 3. | JeHoVaHu, čo je človek, že ho znáš, a syn smrteľného človeka, že ho za čosi máš?! |
| 4. | Človek je podobný márnosti; jeho dni sú jako tieň, ktorý ta ide. |
| 5. | JeHoVaHu, nakloň svoje nebesia a sostúp; dotkni sa vrchov, a budú sa kúriť. |
| 6. | Zablýskaj bleskom hromu a rozptýľ ich! Pošli svoje strely a predes ich! |
| 7. | Vystri svoje ruky s výsosti, vysloboď ma a vytrhni z veľkých vôd, z ruky cudzozemcov, |
| 8. | ktorých ústa hovoria márnosť, a ich pravica je pravicou lži. |
| 9. | Bože, budem ti spievať novú pieseň; pri harfe o desiatich strunách ti budem spievať žalmy, |
| 10. | tebe, ktorý dávaš kráľom spasenie, ktorý vyslobodzuješ Dávida, svojho služobníka, od zlého meča. |
| 11. | Vysloboď ma a vytrhni z ruky cudzozemcov, ktorých ústa hovoria márnosť, a ktorých pravica je pravicou lži, |
| 12. | aby boli naši synovia ako rastúce štepy podarené vo svojej mladosti, naše dcéry jako uholné stĺpy, krásne tesané, vzoru chrámu; |
| 13. | aby naše komory boly plné a vydávaly potravu rôzneho druhu; naše stádo aby rodilo na tisíce, na desaťtisíce na našich poliach. |
| 14. | Naše voly nech sú naložené; nech nie je nepriateľského vpádu ani výpadu, ani nech nie je kvílenia na našich uliciach. |
| 15. | Blahoslavený ľud, ktorému sa tak deje; blahoslavený ľud, ktorému je JeHoVaH Bohom! |
| ← Psalms (144/150) → |