| ← Psalms (137/150) → |
| 1. | Pri riekach Babylona, tam sme sedávali i plakali, keď sme sa rozpomínali na Sion. |
| 2. | Na vŕby v ňom, v Babylone, sme boli povešali svoje harfy, |
| 3. | lebo tam žiadali od nás tí, ktorí nás boli zajali, slová piesne, a tí, ktorí nás trápili, radosť, keď vraveli: Zaspievajte nám niektorú pieseň sionskú! |
| 4. | No, jako by sme mohli spievať pieseň JeHoVaHovu v zemi cudzinca?! |
| 5. | Ak by som ťa zabudol, ó, Jeruzaleme, nech zabudne i moja pravica. - |
| 6. | Nech sa prilepí môj jazyk na moje ďasno, ak by som sa nerozpomínal na teba, ak nebude Jeruzalem vrcholom mojej radosti. |
| 7. | Pamätaj, JeHoVaHu, synom Edoma na deň Jeruzalema, ktorí hovorili: Rozborte, rozborte v ňom všetko až do základu! |
| 8. | Dcéro Babylona, ty, ktorá máš byť spustošená! Blahoslavený ten, kto ti odplatí to, čo si nám urobila zlého! |
| 9. | Blahoslavený ten, kto pochytí a rozrazí tvoje deti o skalu. |
| ← Psalms (137/150) → |