| ← Psalms (132/150) → |
| 1. | <sup>(a)</sup> Pieseň na cestu hore do Jeruzalema. <sup>(b)</sup> JeHoVaHu, pamätaj na Dávida, na všetko jeho trápenie, |
| 2. | ktorý prisahal JeHoVaHovi, dal Všemohúcemu Jakobovmu sľub: |
| 3. | Nevojdem do stánu svojho domu; nevyjdem na posteľ svojho ležišťa; |
| 4. | istotne nedám usnúť svojim očiam ani zdriemnuť svojim víčkam, |
| 5. | dokiaľ nenajdem JeHoVaHovi miesta, príbytku Všemohúcemu Jakobovmu! |
| 6. | Hľa, počuli sme o ňom v Efrate; našli sme ho na poliach Jaara. |
| 7. | Vojdime do jeho príbytkov; klaňajme sa podnožiu jeho nôh! |
| 8. | Povstaň JeHoVaHu, a idi na miesto svojho odpočinutia, ty i truhla tvojej sily. |
| 9. | Tvoji kňazi nech oblečú spravedlivosť, a tvoji svätí nech plesajú! |
| 10. | Pre Dávida, svojho služobníka, neodvráť tvári svojho pomazaného! |
| 11. | JeHoVaH prisahal Dávidovi a vravel pravdu, od ktorej sa nevráti: Z plodu tvojho života posadím ti na tvoj trón. |
| 12. | Ak budú tvoji synovia ostríhať moju smluvu a moje svedoctvá, ktorým ich budem učiť, budú aj ich synovia sedieť na tvojom tróne až na veky. |
| 13. | Lebo JeHoVaH si vyvolil Sion, oň si žiada za svoj príbytok, ako povedal: |
| 14. | Toto bude miestom môjho odpočinutia až na veky; tu budem bývať, lebo oň si žiadam. |
| 15. | Jeho potravu istotne a hojne požehnám; jeho chudobných nasýtim chlebom; |
| 16. | jeho kňazov oblečiem v spasenie, a jeho svätí budú a istotne budú plesať. |
| 17. | Tam dám vyrásť rohu Dávidovmu a pripravím svojmu pomazanému sviecu. |
| 18. | Jeho nepriateľov odejem hanbou, a nad ním bude kvitnúť jeho koruna. |
| ← Psalms (132/150) → |