| ← Psalms (12/150) → |
| 1. | Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Ôsma... Žalm Dávidov. |
| 2. | Zachráň, ó, JeHoVaHu, lebo je koniec bohabojnému; vymizli verní zpomedzi synov človeka. |
| 3. | Márnosť hovoria každý so svojím blížnym; majú lichotné rty; hovoria dvojitým srdcom. |
| 4. | Ó, bárs by vykorenil JeHoVaH každé rty lichotné i každý jazyk, ktorý hovorí veľké veci pyšné. |
| 5. | Lebo hovoria: Premôžeme svojím jazykom; máme so sebou svoje rty; ktože je naším pánom? |
| 6. | Pre útisk biednych, pre vzdychanie chudobných teraz už povstanem, hovorí JeHoVaH; zachránim toho, na koho bezbožník pyšne fúka. |
| 7. | Slová JeHoVaHove sú čisté slová, sú jako striebro, prepálené v topičskom kotle z hliny, prečistené sedem ráz. |
| 8. | Ty, JeHoVaHu, ich ostrežieš; zachováš ho od tohoto pokolenia až na veky. (12:9)Všade vôkol obchádzajú bezbožníci, hneď ako sa dvíha nešľachetnosť synov človeka. |
| ← Psalms (12/150) → |