←  Psalms (102/150)  →
1. Modlitba biedneho, keď úpel v trápení a pred JeHoVaHom vylieval svoju žiaľbu.
2. JeHoVaHu, počuj moju modlitbu, a moje pokorné volanie nech prijde k tebe!
3. Neskrývaj predo mnou svojej tvári v deň, keď mi je úzko. Nakloň ku mne svoje ucho. V deň, keď volám, rýchle sa mi ozvi.
4. Lebo moje dni miznú jako dym a moje kosti sú vypálené jako ohnište.
5. Moje srdce je zbité jako bylina a schne, lebo som zabudol jesť svoj chlieb.
6. Od hlasu môjho vzdychania prischla moja kosť k môjmu mäsu.
7. Podobný som pelikánovi na púšti. Som ako sova v sboreninách.
8. Bdejem a som ako osamelý vrabec na streche.
9. Každý deň ma hanobia moji nepriatelia; tí, ktorí bláznia oproti mne, posmešne prisahajú na mňa.
10. Lebo jem popol ako chlieb a svoj nápoj miešam so slzami.
11. Je to pre tvoje rozhnevanie sa a pre tvoj prchký hnev, lebo si ma vyzdvihol a hodil na zem.
12. Moje dni sú jako miznúci tieň a ja schnem ako bylina.
13. Ale ty, JeHoVaHu, trváš na veky a tvoja pamiatka na pokolenie a pokolenie.
14. Ty povstaneš a zľutuješ sa nad Sionom, lebo je čas učiniť mu milosrdenstvo, lebo už prišiel určený čas.
15. Lebo tvoji služobníci majú radi jeho kamene a majú ľútosť s jeho prachom.
16. A pohania sa budú báť mena JeHoVaHovho a všetci kráľovia zeme tvojej slávy.
17. Lebo JeHoVaH vystaví Sion; ukáže sa vo svojej sláve.
18. Pohliadne na modlitbu obnaženého a neopovrhne ich modlitbou.
19. Zapíše sa to pre budúce pokolenie, a ľud, ktorý má byť stvorený, bude chváliť JeHoVaHa,
20. pretože pozrel s výsosti svojej svätosti, JeHoVaH, s nebies sa podíval na zem,
21. aby počul stonanie väzňa, aby rozviazal synov smrti,
22. aby rozprával meno JeHoVaHovo na Sione a jeho chválu v Jeruzaleme,
23. keď sa dovedna shromaždia národy a kráľovstvá, aby slúžily JeHoVaHovi.
24. Strápil moju silu na ceste, ukrátil moje dni.
25. Vravel som: Môj Bože, neber ma preč v polovici mojich dní, veď tvoje roky sú cez pokolenia pokolení.
26. Ty si tam predtým založil zem, a dielom tvojich rúk sú nebesia;
27. ony zahynú, ale ty stojíš, a všetky zvetšejú ako rúcho; zameníš ich ako odev, a budú zamenené.
28. Ale ty si ten istý, a tvojim rokom nebude konca. (102:29)Synovia tvojich služobníkov budú bývať, a ich semeno bude stáť pevne pred tebou.
←  Psalms (102/150)  →