←  Proverbs (24/31)  →
1. Nezáviď zlým ľuďom ani si nežiadaj byť s nimi.
2. Lebo ich srdce myslí na zkazu, a ich rty hovoria trápenie.
3. Múdrosťou sa buduje dom a umnosťou sa upevňuje,
4. a známosťou sa naplňujú komory všelijakým majetkom, drahým a krásnym.
5. Múdry muž je silný, a človek známosti upevňuje moc.
6. Lebo múdrym riadením budeš viesť vojnu, a záchrana je vo množstve radcov.
7. Privysokými sú bláznovi cesty múdrosti; v bráne neotvorí svojich úst.
8. Kto zamýšľa urobiť zlé, toho nazovú zlomyseľným.
9. Myseľ bláznovstva je hriech, a ohavnosťou je ľuďom posmievač.
10. Ak budeš malátny v deň súženia, obmedzená bude tvoja sila.
11. Vytrhuj tých, ktorí sú jatí na smrť, a tých, ktorí sa potácajú na zabitie. Či by si sa azda zdržal?
12. Keby si povedal: Hľa, nevedeli sme o tom, či azda ten, ktorý zpytuje srdcia, nerozumie? A ten, ktorý strežie tvoju dušu, vie a odplatí človekovi podľa jeho skutku.
13. Jedz, môj synu, med, lebo je dobrý, a samotečený med je sladký tvojemu ďasnu.
14. Tak vedz, je múdrosť tvojej duši; ak ju najdeš, bude ti v budúcnosti odmena, a tvoje očakávanie nebude vyťaté.
15. Neúklaď, bezbožný, príbytku spravedlivého a nekaz miesta, na ktorom sa kladie v pokoji.
16. Lebo i keď sedem ráz padne spravedlivý, predsa povstane; ale bezbožníci klesajú vo zlom.
17. Neraduj sa, keby padol tvoj nepriateľ, a keby klesol, nech neplesá tvoje srdce,
18. aby snáď toho nevidel JeHoVaH, a bolo by to zlým v jeho očiach, a odvrátil by od neho svoj hnev.
19. Nehnevaj sa na zlostníkov; nezáviď bezbožným.
20. Lebo zlý nemá v budúcnosti nijakej odmeny; svieca bezbožných zhasne.
21. Boj sa JeHoVaHa, môj synu, i kráľa a s tými, ktorí ináče smýšľajú, sa nepleť.
22. Lebo náhle povstane ich zkaza, a pomsta ich oboch, kedy dohrmí, kto zná?!
23. I toto povedali múdri: Hľadieť na osobu v súde nie je dobre.
24. Kto hovorí bezbožnému: Si spravedlivý, toho budú preklínať ľudia, zúrivo sa budú na neho hnevať národy.
25. Ale tým, ktorí karhajú, to bude krásnym, a prijde na nich požehnanie dobrého.
26. Bozkáva rty, kto odpovedá pravé slová.
27. Priprav svoju prácu vonku a prihotov si ju na poli a potom budeš budovať svoj dom.
28. Nebuď svedkom proti svojmu blížnemu, bez príčiny, a čo by si azda navádzal a klamal svojimi rtami?
29. Nepovedz: Ako mi urobil, tak i ja urobím jemu; odplatím človekovi podľa jeho skutku.
30. Išiel som popri poli lenivého muža a popri vinici človeka bez rozumu.
31. A hľa, všetko to bolo porastené prhľavou, jeho povrch bol pokrytý bodliakmi, a jeho kamenná ohrada bola zborená.
32. A ja vidiac to priložil som svoje srdce, videl som a vzal som si naučenie.
33. Len trochu pospať, trochu podriemať, trochu založiť ruky, poležať si,
34. a prijde pozvoľna tvoja chudoba a tvoja núdza jako ozbrojenec.
←  Proverbs (24/31)  →