| ← Proverbs (20/31) → |
| 1. | Víno je posmievač, opojný nápoj nepokojný, a preto nikto, kto blúdi v ňom, nebude múdry. |
| 2. | Hrôza kráľova je ako revanie mladého ľva; ten, kto vyvolá jeho hnev, hreší proti svojej duši. |
| 3. | Na česť je človekovi sedieť preč od sporu; ale každý blázon, kto sa pletie. |
| 4. | Leňoch neorie pre zimu, a potom žiada v žatve, ale nieto. |
| 5. | Rada v srdci muža je ako hlboké vody; ale umný muž ju vyváži. |
| 6. | Mnohý človek sa stretne s mužom, ktorý mu preukáže nejaké milosrdenstvo; ale verného muža spoľahlivého kto najde? |
| 7. | Spravedlivý chodí vo svojej bezúhonnosti; blahoslavení sú jeho synovia po ňom. |
| 8. | Kráľ sediac na súdnej stolici rozháňa svojimi očima všetko zlé. |
| 9. | Kto môže povedať: Očistil som svoje srdce, som čistý od svojho hriechu? |
| 10. | Dvojaké závažie a dvojaká miera, to je oboje ohavnosťou JeHoVaHovi. |
| 11. | Už i chlapča sa pozná po svojich skutkoch, či je čisté alebo či je spravedlivé jeho dielo. |
| 12. | Ucho, ktoré čuje, a oko, ktoré vidí, to oboje učinil JeHoVaH. |
| 13. | Nemiluj spánku, aby si neschudobnel; otvor svoje oči a nasýť sa chleba. |
| 14. | Zlé je, zlé, hovorí ten, kto kupuje, a keď odíde, vtedy sa chváli. |
| 15. | Je zlato a množstvo periel; ale rty známosti sú drahocennou nádobou. |
| 16. | Vezmi jeho rúcho, lebo sa zaručil za cudzieho, a za cudzozemku, vezmi od neho záloh. |
| 17. | Chutný je človekovi chlieb falše; ale potom sa jeho ústa naplnia štrkom. |
| 18. | Úmysly stoja, keď sú podoprené radou, a múdrym riadením veď vojnu. |
| 19. | Pletichár túlajúc sa odkrýva tajomstvo, a preto s tým, kto príliš otvára svoje rty, sa nepleť. |
| 20. | Kto zlorečí svojmu otcovi alebo svojej materi, toho svieca zhasne v najväčšej tme. |
| 21. | Dedičstvo nadobudnuté na počiatku chvatom, nebýva na koniec požehnané. |
| 22. | Nepovedz: Odplatím zlé! Očakávaj na JeHoVaHa, a pomôže ti. |
| 23. | Ohavnosťou je JeHoVaHovi dvojaké závažie a falošná váha nie je dobrá. |
| 24. | Od JeHoVaHa sú kroky muža; ale čo rozumie človek svojej ceste?! |
| 25. | Osídlom je človekovi nerozmyslene vyriecť: Sväté, a po daných sľuboch vyhľadávať. |
| 26. | Múdry kráľ rozptyľuje bezbožníkov a uvodí na nich kolo. |
| 27. | Dych človeka je sviecou JeHoVaHovou, ktorá zpytuje všetky vnútornosti jeho života. |
| 28. | Milosť a pravda strážia kráľa, a milosťou podopiera svoj trón. |
| 29. | Ozdobou mládencov je ich sila a okrasou starcov šediny. |
| 30. | Modriny rán sú liečivou masťou na zlého a údery vnútornosti života. |
| ← Proverbs (20/31) → |