| ← Proverbs (2/31) → |
| 1. | <Povzbudenie hľadať múdrosť ako poklady>Môj synu, ak prijmeš moje slová a schováš moje prikázania u seba, |
| 2. | tak, aby tvoje ucho pozorovalo na múdrosť, a jestli nakloníš svoje srdce umnosti; |
| 3. | áno, ak zavoláš na rozumnosť a pozdvihneš svoj hlas k umnosti; |
| 4. | ak ju budeš hľadať ako striebro a budeš ju vyhľadávať ako skryté poklady, |
| 5. | vtedy porozumieš bázni JeHoVaHovej a najdeš známosť Božiu. |
| 6. | Lebo JeHoVaH dáva múdrosť; z jeho úst pochádza známosť a umnosť. |
| 7. | <Užitok múdrosti; vytrhuje od cudzej ženy>Prechováva úprimným prospech; je štítom tým, ktorí chodia v bezúhonnosti, |
| 8. | strežúc stezky súdu a ostríha cestu svojich svätých. |
| 9. | Vtedy porozumieš spravedlivosti a súdu a úprimnosti, každej koľaji dobrého. |
| 10. | Lebo múdrosť vojde do tvojho srdca, a známosť bude milou tvojej duši. |
| 11. | Prozreteľnosť bude strážiť nad tebou; umnosť bude mať na teba obrátený pozor |
| 12. | vytrhujúc ťa od zlej cesty, od človeka, ktorý hovorí prevrátené veci, |
| 13. | od tých, ktorí opúšťajú priame stezky, aby chodili po cestách tmy, |
| 14. | ktorí sa radujú, keď môžu urobiť zlé; plesajú v najhorších prevrátenostiach; |
| 15. | ktorých stezky sú krivolaké, a sami sú prevrátení na svojich cestách; |
| 16. | vytrhujúc ťa od cudzej ženy, od cudzozemky, ktorá lichotí svojimi hladkými rečami, |
| 17. | ktorá opúšťa druha svojej mladosti a zabúda na smluvu svojho Boha |
| 18. | (Lebo zapáda do smrti i so svojím domom, a jej cesty vedú k mŕtvym; |
| 19. | niktorí z tých, ktorí vojdú k nej, sa nenavrátia a nedostihnú steziek života), |
| 20. | aby si chodil cestou dobrých a aby si ostríhal stezky spravedlivých. |
| 21. | Lebo úprimní budú bývať v zemi, a bezúhonní zbudnú v nej. |
| 22. | Ale bezbožníci budú vyťatí zo zeme, a vierolomných z nej vytrhnú. |
| ← Proverbs (2/31) → |