Proverbs (17/31)  

1. Lepší kúsok suchého chleba s pokojom ako plný dom nabitých hoviad so svárom.
2. Rozumný sluha bude panovať nad synom, ktorý pôsobí hanbu, a medzi bratmi bude deliť dedičstvo.
3. Kotlík striebru a pec zlatu; ale ten, kto zkúša srdcia, je JeHoVaH.
4. Zlý človek pozoruje ušima na rty neprávosti, a lhár počúva na jazyk, plný zkazy.
5. Ten, kto sa posmieva chudobnému, rúha sa tomu, ktorý ho učinil; ten, kto sa raduje nešťastiu, nebude bez trestu.
6. Korunou starcov sú synovia synov, a ozdobou synov sú ich otcovia.
7. Nesluší bláznovi vznešená reč a pravdaže ani kniežaťu lživá reč.
8. Ako drahokam býva úplatný dar v očiach toho, kto ho berie; k čomukoľvek sa obráti, darí sa mu.
9. Ten, kto prikrýva prestúpenie, hľadá lásku; ale ten, kto obnovuje vec, rozlučuje priateľov.
10. Viacej pôsobí na rozumného jedno pokarhanie, ako čo by niekto blázna sto ráz nabil.
11. Zlý človek hľadá iba spúru; ale ukrutný posol býva poslaný na neho.
12. Nech nadíde osirelá medvedica na človeka, ale nie blázon vo svojom bláznovstve.
13. Kto odpláca zlým za dobré, z domu toho človeka neuhne zlé.
14. Počiatok zvady je, ako keď pretŕha voda hať; preto prv, ako by sa rozmohol, nechaj spor.
15. Ten, kto ospravedlňuje bezbožného, jako i ten, kto odsudzuje spravedlivého, obidvaja sú ohavnosťou JeHoVaHovi.
16. Načo je kúpne v ruke blázna kúpiť múdrosť, keď nemá rozumu?!
17. Priateľ miluje každého času, a v súžení sa rodí brat.
18. Človek bez rozumu udiera na ruku, ten, kto sa zaručuje pred svojím blížnym.
19. Ten, kto miluje zvadu, miluje hriech; ten, kto vyvyšuje svoje dvere, hľadá skrúšenie.
20. Človek krivolakého srdca nenajde dobrého, a ten, kto je prevrátený čo do svojho jazyka, padne do zlého.
21. Ten, kto splodil sprostáka, splodil ho na svoj zármutok, a nebude sa radovať otec blázna.
22. Radostné srdce je výborným liekom; ale zronený duch suší kosti.
23. Bezbožník berie úplatný dar z lona, aby zohnul stezky súdu.
24. Na tvári rozumného vidieť múdrosť; ale oči blázna behajú až na koniec zeme.
25. Bláznivý syn je na mrzutosť svojmu otcovi a na horkosť tej, ktorá ho porodila.
26. Ani pokutovať spravedlivého nie je dobré jako ani biť kniežatá pre úprimnosť.
27. Ten, kto zdŕža svoje reči, vie čo je známosť; a ten, kto je chladného ducha, je umný muž.
28. Aj blázon, keď mlčí, býva považovaný za múdreho, keď si zapcháva svoje rty, za rozumného.

  Proverbs (17/31)