← Proverbs (17/31) → |
1. | Lepší kúsok suchého chleba s pokojom ako plný dom nabitých hoviad so svárom. |
2. | Rozumný sluha bude panovať nad synom, ktorý pôsobí hanbu, a medzi bratmi bude deliť dedičstvo. |
3. | Kotlík striebru a pec zlatu; ale ten, kto zkúša srdcia, je JeHoVaH. |
4. | Zlý človek pozoruje ušima na rty neprávosti, a lhár počúva na jazyk, plný zkazy. |
5. | Ten, kto sa posmieva chudobnému, rúha sa tomu, ktorý ho učinil; ten, kto sa raduje nešťastiu, nebude bez trestu. |
6. | Korunou starcov sú synovia synov, a ozdobou synov sú ich otcovia. |
7. | Nesluší bláznovi vznešená reč a pravdaže ani kniežaťu lživá reč. |
8. | Ako drahokam býva úplatný dar v očiach toho, kto ho berie; k čomukoľvek sa obráti, darí sa mu. |
9. | Ten, kto prikrýva prestúpenie, hľadá lásku; ale ten, kto obnovuje vec, rozlučuje priateľov. |
10. | Viacej pôsobí na rozumného jedno pokarhanie, ako čo by niekto blázna sto ráz nabil. |
11. | Zlý človek hľadá iba spúru; ale ukrutný posol býva poslaný na neho. |
12. | Nech nadíde osirelá medvedica na človeka, ale nie blázon vo svojom bláznovstve. |
13. | Kto odpláca zlým za dobré, z domu toho človeka neuhne zlé. |
14. | Počiatok zvady je, ako keď pretŕha voda hať; preto prv, ako by sa rozmohol, nechaj spor. |
15. | Ten, kto ospravedlňuje bezbožného, jako i ten, kto odsudzuje spravedlivého, obidvaja sú ohavnosťou JeHoVaHovi. |
16. | Načo je kúpne v ruke blázna kúpiť múdrosť, keď nemá rozumu?! |
17. | Priateľ miluje každého času, a v súžení sa rodí brat. |
18. | Človek bez rozumu udiera na ruku, ten, kto sa zaručuje pred svojím blížnym. |
19. | Ten, kto miluje zvadu, miluje hriech; ten, kto vyvyšuje svoje dvere, hľadá skrúšenie. |
20. | Človek krivolakého srdca nenajde dobrého, a ten, kto je prevrátený čo do svojho jazyka, padne do zlého. |
21. | Ten, kto splodil sprostáka, splodil ho na svoj zármutok, a nebude sa radovať otec blázna. |
22. | Radostné srdce je výborným liekom; ale zronený duch suší kosti. |
23. | Bezbožník berie úplatný dar z lona, aby zohnul stezky súdu. |
24. | Na tvári rozumného vidieť múdrosť; ale oči blázna behajú až na koniec zeme. |
25. | Bláznivý syn je na mrzutosť svojmu otcovi a na horkosť tej, ktorá ho porodila. |
26. | Ani pokutovať spravedlivého nie je dobré jako ani biť kniežatá pre úprimnosť. |
27. | Ten, kto zdŕža svoje reči, vie čo je známosť; a ten, kto je chladného ducha, je umný muž. |
28. | Aj blázon, keď mlčí, býva považovaný za múdreho, keď si zapcháva svoje rty, za rozumného. |
← Proverbs (17/31) → |