Proverbs (1/31)

Proverbs (1/31) →

<Načo sú tieto príslovia. Bázeň JeHoVaHova. Posluch>Príslovia Šalamúna, syna Dávidovho, izraelského kráľa,

poznať múdrosť a kázeň, porozumieť slovám rozumnosti,

dosiahnuť kázne rozumu, spravedlivosti, súdu a priamosti,

dať prostým opatrnosť, mládencovi známosť a dômyselnosť.

Nech čuje múdry a priberie naučenia, a rozumný tak nadobudne schopnosti spravovať.

Sú to veci na porozumenie prísloviu a podobenstvu, slovám múdrych a ich záhadným rečiam hlbokým.

Bázeň JeHoVaHova je počiatkom známosti; múdrosťou a kázňou pohŕdajú blázni.

Poslúchaj, môj synu, kázeň svojho otca a neopusti naučenia svojej matky.

Lebo to bude ľúbezným vencom tvojej hlave a ozdobnou reťazou tvojmu hrdlu.

10.

<Nespolčovať sa so zlými, nedychtiť po zisku>Môj synu, keby ťa nahovárali hriešnici, neprivoľ!

11.

Keby ti riekli: Nože poď s nami; nastrojíme krvi úklady; skryjeme sa proti nevinnému bez príčiny;

12.

pohltíme ich živých ako peklo a bezúhonných ako tých, ktorí sostupujú do jamy;

13.

najdeme rôzny majetok drahocenný; naplníme svoje domy korisťou.

14.

Vrhni svoj los medzi nami; všetci budeme mať jeden mešec.

15.

Môj synu, nechoď na cestu s nimi; zdrž svoju nohu od ich chodníka!

16.

Pretože ich nohy bežia ku zlému, a ponáhľajú sa vyliať krv.

17.

Lebo veď nadarmo sa rozprestiera sieť pred očami ktoréhokoľvek okrýdlenca.

18.

Ale oni úkladia svojej vlastnej krvi; skrývajú sa proti svojim dušiam.

19.

Také sú cesty každého, kto dychtí po zisku; zisk odníma dušu svojho pána.

20.

<Volanie a hrozba múdrosti>Múdrosť volá hlasne vonku; vydáva svoj hlas na uliciach.

21.

Volá na hlavných miestach najrušnejších, pri vchodoch do brán, v meste hovorí svoje reči:

22.

Až dokedy, hlúpi, budete milovať hlúposť, a posmievači dokedy budú obľubovať posmech a blázni nenávidieť známosť?

23.

Obráťte sa k môjmu karhaniu! Hľa, vydám vám zo seba svojho ducha a oznámim vám svoje slová!

24.

No, preto, že som volala, a odopierali ste; vystierala som svoju ruku, a nebolo nikoho, kto by bol pozoroval ušima;

25.

ale ste pustili naprázdno každú moju radu a môjho karhania ste nechceli,

26.

preto sa i ja budem smiať vo vašom nešťastí; budem sa posmievať, keď prijde to, čoho sa strachujete;

27.

keď prijde to, čoho sa strachujete, jako búrka, a vaše nešťastie sa dovalí jako víchrica, keď prijde na vás súženie a úzkosť.

28.

Vtedy budú volať na mňa, ale sa neohlásim; budú ma pilne hľadať, skoro za rána, ale ma nenajdú,

29.

zato, že nenávideli známosti a nevyvolili si bázne JeHoVaHovej;

30.

nechceli mojej rady, ale pohŕdali každým mojím káraním,

31.

a tak budú jesť z ovocia svojej cesty a nasýtia sa svojich rád.

32.

Lebo odvrátenie hlupcov ich samých zabije, a vlastná hriešna ubezpečenosť bláznov, tá ich zahubí.

33.

Ale ten, kto mňa poslúcha, bude bývať bezpečne a bude mať pokoj od strachu zo zlého.

Proverbs (1/31) →