←  Micah (7/7)    
1. <Všeobecná porušenosť; nikomu neveriť>Beda mne, lebo som ako oberky leta, jako paberky oberačky hrozna; nieto strapca na zjedenie, prvotiny fíku, čoho si žiada moja duša.
2. Vyhynul zbožný človek zo zeme, ani nie je medzi ľuďmi úprimného. Všetci, koľko ich je, úkladia krvi, každý loví svojho brata do siete.
3. Oboma rukami idú vykonať zlé, aby ho dobre vykonali; knieža požaduje, a sudca súdi za úplatok, veľmož hovorí zkazu svojej duše, a všetci dovedna zapletajú vec.
4. Najlepší z nich je ako bodliak, najúprimnejší horší ako plot z tŕnia. Deň tvojich špehúnov, prorokov, deň tvojho navštívenia ide! Teraz už nastane ich bezradný zmätok.
5. Neverte priateľovi, nenadejte sa na vodcu; pred tou, ktorá leží v tvojom lone, stráž dvere svojich úst.
6. Lebo syn robí potupu svojmu otcovi; dcéra povstáva proti svojej materi, nevesta proti svojej svokre; nepriateľmi človeka sú jeho domáci.
7. <V súžení a v potupe nádejou Jeruzalema JeHoVaH>A ja budem vyzerať JeHoVaHa, budem očakávať na Boha svojho spasenia; môj Bôh ma vyslyší.
8. Neraduj sa nado mnou, moja nepriateľko! hovorí dcéra Jeruzalema. Keď som aj padla, zase povstanem; keď sedím vo tme, JeHoVaH mi je svetlom.
9. Ponesiem zúrivý hnev JeHoVaHov, lebo som hrešila proti nemu. A keď rozrieši moju pravotu a vykoná môj súd, zase ma vyvedie na svetlo; budem vidieť jeho spravedlivosť.
10. A uvidí to moja nepriateľka, Babylon a Assúr, a pokryje ju hanba, tú, ktorá mi vravela: Kde je JeHoVaH, tvoj Bôh? Moje oči sa podívajú na ňu; teraz už bude na to, aby ju pošliapali jako blato ulíc.
11. Deň staväť tvoje ohrady! Ten deň, ktorého budú ďaleko posunuté tvoje hranice!
12. Bude to deň, ktorého prijdú k tebe z Assýrie a z miest Dolného Egypta a od Dolného Egypta až po Rieku od mora k moru a od vrchu k vrchu.
13. Ale jednako bude zem pustinou pre jej obyvateľov, pre ovocie ich skutkov.
14. <V milosrdnom Bohu vernom konečná záchrana a sláva ľudu Božieho>Pas svoj ľud svojím prútom, stádo svojho dedičstva, ktoré býva osobitne, v lese, prostred polí; nech pasú v Bázane a Gileáde jako za dní drievneho veku.
15. Jako za dní, keď si vyšiel z Egyptskej zeme, mu ukážem zázraky.
16. Národy to uvidia a budú sa hanbiť pre všetku svoju silu; položia ruku na ústa, ich uši ohluchnú.
17. Budú lízať prach ako had, ako zemskí plazi trasúc sa polezú zo svojich dier; k JeHoVaHovi, nášmu Bohu, prijdú so strachom a budú sa ťa báť.
18. Kde kto je siný Bôh ako ty, ktorý odpúšťaš neprávosť a netrestajúc ideš popri prestúpení ostatku svojho dedičstva? Nedrží navždy svojho hnevu, lebo má záľubu v milosti.
19. Zase sa zľutuje nad nami; zdeptá naše neprávosti. A zahodíš všetky ich hriechy do hlbín mora.
20. Dáš Jakobovi pravdu, milosť Abrahámovi, čo si prisahal našim otcom od pradávnych dní.
←  Micah (7/7)