← Matthew (20/28) → |
1. | <Podobenstvo o robotníkoch, najatých do vinice>Lebo nebeské kráľovstvo je podobné človeku-hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať si robotníkov do svojej vinice. |
2. | A zjednajúc sa s robotníkmi, že im dá po denáre na deň, poslal ich do svojej vinice. |
3. | A keď vyšiel okolo tretej hodiny, videl iných stáť na trhu a zaháľať. |
4. | Aj tým povedal: Iďte aj vy do vinice, a čo bude spravedlivé, dám vám. A oni odišli. |
5. | Opät vyšiel okolo šiestej a deviatej hodiny a urobil to isté. |
6. | Potom vyjdúc okolo jedonástej hodiny našiel iných stáť a zaháľať a povedal im: Čo tu stojíte celý deň a zaháľate? |
7. | Povedali mu: Pretože nás nikto nenajal. A on im povedal: Iďte aj vy do vinice, a čo bude spravedlivé, dostanete. |
8. | A keď bol večer povedal pán vinice svojmu správcovi: Zavolaj robotníkov a zaplať im počnúc od posledných až po prvých. |
9. | A keď prišli tí okolo jedonástej hodiny najatí, dostali po denáre. |
10. | A keď potom prišli tí prví, domnievali sa, že dostanú viacej, ale aj oni dostali po denáre. |
11. | A keď vzali, reptali proti hospodárovi |
12. | a hovorili: Títo poslední pracovali jednu hodinu, a učinil si ich rovných nám, ktorí sme niesli bremeno dňa a páľu slnca. |
13. | Ale on odpovedal a riekol jednému z nich: Priateľu, nekrivdím ti; či si sa nezjednal so mnou za denár? |
14. | Vezmi, čo je tvoje, a idi! A chcem tomuto poslednému dať ako i tebe. |
15. | Alebo či nemám práva urobiť so svojím, čo chcem? Alebo či je tvoje oko zlé, že ja som dobrý? |
16. | Tak budú poslední prví a prví poslední; lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených. |
17. | <Pán predpovedá svoje utrpenie>A keď išiel Ježiš hore do Jeruzalema, pojal tých dvanástich učeníkov osobitne na ceste a povedal im: |
18. | Hľa, ideme hore do Jeruzalema, a Syn človeka bude vydaný najvyšším kňazom a zákonníkom, a odsúdia ho na smrť |
19. | a vydajú ho pohanom, aby sa mu naposmievali, aby ho zbičovali a ukrižovali, ale na tretí deň vstane z mŕtvych. |
20. | <Zebedeovi synovia>Vtedy pristúpila k nemu matka synov Zebedeových so svojimi synmi, klaňala sa mu a prosila čosi od neho. |
21. | A on jej povedal: Čo chceš? A riekla mu: Povedz, aby títo moji dvaja synovia sedeli jeden po tvojom pravom a druhý po tvojom ľavom boku v tvojom kráľovstve. |
22. | A Ježiš odpovedal a riekol: Neviete, čo si prosíte. Či môžete piť kalich, ktorý mám ja piť, a pokrstiť sa krstom, ktorým sa ja krstím? Povedali mu: Môžeme. |
23. | A on im povedal: Môj kalich pravda piť budete, i krstom, ktorým sa ja krstím, pokrstení budete; ale dať sedieť po mojom pravom a po mojom ľavom boku nie je mojou vecou, ale to bude dané tým, ktorým je to pripravené od môjho Otca. |
24. | A keď to počuli tí desiati, nahnevali sa na tých dvoch bratov. |
25. | Ale Ježiš privolajúc si povedal: Viete, že kniežatá národov panujú nad nimi, a velikí medzi nimi prevádzajú nad nimi moc. |
26. | Nie tak bude medzi vami, ale ktokoľvek by chcel byť medzi vami velikým, bude vaším služobníkom; |
27. | a ktokoľvek by chcel byť medzi vami prvým, bude vaším sluhom, |
28. | ako ani Syn človeka neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých. |
29. | <Slepí pri Jerichu>A keď vychádzali z Jericha, išiel za ním veliký zástup. |
30. | A hľa, sedeli tam pri ceste dvaja slepí, ktorí, keď počuli, že tade ide Ježiš, kričali a hovorili: Pane, zmiluj sa nad nami, Synu Dávidov! |
31. | Ale zástup im dohováral a vravel, aby mlčali, no, oni ešte väčšmi kričali a hovorili: Zmiluj sa nad nami, Pane, Synu Dávidov! |
32. | A Ježiš postál, zavolal ich a povedal: Čo chcete, aby som vám učinil? |
33. | A oni mu povedali: Pane, že by sa otvorily naše oči. |
34. | A Ježiš, súc pohnutý ľútosťou, dotknul sa ich očí, a hneď prezreli a išli za ním. |
← Matthew (20/28) → |