← Matthew (15/28) → |
1. | <Čo poškvrňuje človeka>Vtedy prišli k Ježišovi zákonníci a farizeovia z Jeruzalema a povedali mu: |
2. | Prečo prestupujú tvoji učeníci podané ustanovenie starších? Lebo si neumývajú rúk, keď majú jesť chlieb. |
3. | A on odpovedal a riekol im: Prečo aj vy prestupujete prikázanie Božie pre svoje podané ustanovenie? |
4. | Lebo veď Bôh prikázal a povedal: Cti svojho otca i svoju mať, a: Kto by zlorečil otcovi alebo materi, nech zomrie! |
5. | Ale vy hovoríte: Ktokoľvek by povedal otcovi alebo materi: Dar Bohu je to, čím by som ti mohol pomôcť, a nebude ctiť svojho otca alebo svojej matere. |
6. | A tak ste zbavili prikázanie Božie moci pre svoje podané ustanovenie. |
7. | Pokrytci, dobre prorokoval o vás Izaiáš, keď povedal: |
8. | Tento ľud sa mi blíži svojimi ústami a rtami ma ctí, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. |
9. | Lež nadarmo ma ctia učiac učenia, ktoré sú nariadeniami ľudí. |
10. | Na to si privolal zástup a povedal im: Počujte a rozumejte! |
11. | Nie to, čo vchádza do úst, poškvrňuje človeka, ale to, čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka. |
12. | Vtedy pristúpili jeho učeníci a povedali mu: Či vieš, že farizeovia počujúc to slovo pohoršili sa? |
13. | A on odpovedal a riekol: Každá zasadená rastlina, ktorej nesadil môj nebeský Otec, bude vykorenená. |
14. | Nechajte ich; sú slepými vodcami slepých. A keď slepý povedie slepého, obidvaja padnú do jamy. |
15. | A Peter odpovedal a riekol mu: Vylož nám to podobenstvo! |
16. | A Ježiš povedal: Či ste ešte aj vy až doteraz bez rozumu? |
17. | Či nerozumiete, že všetko to, čo vchádza do úst, ide do brucha a vyhadzuje sa von do stoky? |
18. | Ale to, čo vychádza z úst, ide zo srdca, a to poškvrňuje človeka. |
19. | Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, falošné svedoctvá, rúhania; |
20. | to je to, čo poškvrňuje človeka. Ale jesť neumytými rukami nepoškvrňuje človeka. |
21. | <Kananejská žena>Potom vyšiel odtiaľ Ježiš a odišiel do krajov Týru a Sidona. |
22. | A hľa, kananejská žena z toho kraja vyšla, kričala a hovorila: Zmiluj sa nado mnou, Pane, Synu Dávidov! Moja dcéra sa strašne trápi, posadlá démonom. |
23. | Ale on jej neodpovedal ani slova. Vtedy pristúpili jeho učeníci, prosili ho a hovorili: Odbav ju, lebo kričí za nami. |
24. | Ale on odpovedal a riekol: Nie som poslaný, iba k ovciam, zahynulým z domu Izraelovho. |
25. | A ona prijdúc klaňala sa mu a vravela: Pane, pomôž mi! |
26. | A on odpovedal a riekol: Nepatrí sa vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám. |
27. | A ona povedala: Tak je, Pane, lebo aj šteňatá jedia z odrobiniek, ktoré padajú zo stola ich pánov. |
28. | Vtedy odpovedal Ježiš a riekol jej: Ó, ženo, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, jako chceš. A jej dcéra bola uzdravená od tej hodiny. |
29. | <Nasýtenie štyroch tisícov>Potom odišiel odtiaľ Ježiš a prišiel ku Galilejskému moru a vyšiel na vrch a sadnul si tam. |
30. | A prišly k nemu mnohé zástupy majúc so sebou chromých, slepých, nemých, zmrzačených a mnoho inakších a hádzali ich k nohám Ježišovým, a uzdravoval ich, |
31. | takže sa divily zástupy vidiac, že nemí hovoria, zmrzačení sú zdraví, chromí chodia, a slepí vidia, a oslavovali Boha Izraelovho. |
32. | A Ježiš zavolajúc si svojich učeníkov povedal: Ľúto mi je toho zástupu, lebo už tri dni dlejú so mnou a nemajú čo jesť, a nechcem ich prepustiť hladných, aby nepoomdlievali na ceste. |
33. | A učeníci mu povedali: Odkiaľ vezmeme na púšti toľko chleba, aby sme nasýtili tak veliký zástup? |
34. | A Ježiš im riekol: Koľko máte chlebov? A oni povedali: Sedem a niekoľko málo rybičiek. |
35. | A rozkázal zástupom, aby si posadali na zem. |
36. | A vzal tých sedem chlebov a tie ryby a poďakujúc lámal a dával svojim učeníkom, a učeníci dávali zástupom. |
37. | A jedli všetci a nasýtili sa, a sobrali, čo zostalo zvýšených kúskov, plných sedem pletencov. |
38. | A tých, ktorí jedli, bolo štyri tisíce mužov krome žien a detí. |
39. | A rozpustiac zástupy vstúpil do lode a prišiel do kraja Magdala. |
← Matthew (15/28) → |