←  Matthew (14/28)  →
1. <Zavraždenie Jána Krstiteľa>V tom čase počul Heródes, jedno z tamojších štyroch kniežat, chýr o Ježišovi
2. a povedal svojim služobníkom: To je Ján Krstiteľ, on vstal z mŕtvych, a preto pôsobia v ňom tie divotvorné moci.
3. Lebo Heródes chopil Jána a poviazal ho a vsadil do žalára pre Heródiadu, ženu Filipa, svojho brata.
4. Lebo Ján mu hovoril: Nepatrí sa ti ju mať.
5. A chcel ho zabiť, ale sa bál ľudu, lebo ho mali za proroka.
6. Ale potom, keď slávili narodeniny Heródesove, tancovala dcéra Heródiady v prostredku a zaľúbila sa Heródesovi.
7. A preto jej sľúbil s prísahou, že jej dá, čokoľvek by si žiadala.
8. A ona, súc navedená od svojej matere, povedala: Daj mi tu na mise hlavu Jána Krstiteľa.
9. A kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a pre spolustolujúcich rozkázal dať.
10. A pošlúc kata sťal Jána v žalári.
11. A donesená bola jeho hlava na mise a daná dievčaťu, a zaniesla svojej materi.
12. Potom tam prišli jeho učeníci, vzali jeho telo a pochovali ho; a prišli a zvestovali to Ježišovi.
13. A keď to počul Ježiš, odišiel odtiaľ na lodi na pusté miesto, osobitne. A počujúc o tom zástupy išly pešo za ním z tých miest.
14. <Nasýtenie päť tisícich>A keď vyšiel odtiaľ Ježiš, videl veliký zástup a zľutoval sa nad nimi a uzdravoval ich chorých.
15. A keď bol večer, pristúpili k nemu jeho učeníci a povedali: Miesto je tu pusté, a čas už prešiel; prepusti zástupy, aby odíduc do mestečiek nakúpili si potravy.
16. Ale Ježiš im povedal: Nie je im treba odísť, dajte im vy jesť.
17. A oni mu povedali: Nemáme tu iba päť chlebov a dve ryby.
18. A on im povedal: Doneste mi ich sem!
19. A rozkázal zástupom, aby si posadali na tráve, a vzal tých päť chlebov a tie dve ryby a vzhliadnuc do neba požehnal a lámuc dával chleby učeníkom a učeníci dávali zástupom.
20. A jedli všetci a nasýtili sa, a sobrali, čo zostalo zvýšených kúskov, dvanásť plných košov.
21. A tých, ktorí jedli, bolo asi päť tisíc mužov, krome žien a detí.
22. A Ježiš hneď prinútil svojich učeníkov, aby vstúpili do lode a predišli ho na druhú stranu, dokiaľ by vraj nerozpustil zástupov.
23. <Pán chodí po mori a potom uzdravuje v Genezarete>A rozpustiac zástupy vyšiel na vrch osobitne modliť sa. A keď bol večer, bol tam sám.
24. A loď už bola naprostred mori, zmietaná vlnami, pretože bol odporný vietor.
25. Potom za štvrtej stráže vnoci prišiel k nim Ježiš chodiac po mori.
26. A učeníci vidiac ho chodiť po mori zľakli sa a vraveli, že je to nejaká obluda, a skríkli od strachu.
27. Ale Ježiš hneď prehovoril k nim a povedal: Dúfajte, ja som, nebojte sa!
28. A Peter mu odpovedal a riekol: Pane, ak si to ty, rozkáž mi, aby som prišiel za tebou po vodách.
29. A on povedal: Poď! A Peter sostúpiac s lode chodil po vodách a prišiel k Ježišovi.
30. Ale hľadiac na silný vietor začal sa báť a počnúc sa noriť skríkol a povedal: Pane, zachráň ma!
31. A Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: Človeče malej viery, prečo si pochyboval?
32. A keď vyšli hore do lode, utíchol vietor.
33. A tí, ktorí boli na lodi, pristúpili, klaňali sa mu a hovorili: Si naozaj Syn Boží!
34. A preplaviac sa prišli do zeme Genezareta.
35. A keď ho poznali mužovia toho miesta, rozposlali poslov po celom tom okolí, a podonášali mu všetkých, ktorí sa zle mali,
36. a prosili ho, žeby im dovolil, aby sa aspoň dotkli lemu jeho rúcha, a ktorí sa ho dotkli, ozdraveli.
←  Matthew (14/28)  →