← Matthew (12/28) → |
1. | <Učeníci súc hladní trhajú v sobotu klasy>Toho času išiel Ježiš v sobotu siatinami, a jeho učeníci súc hladní začali trhať klasy a jesť. |
2. | A keď to videli farizeovia, povedali mu: Hľa, tvoji učeníci robia to, čo sa nepatrí robiť v sobotu. |
3. | A on im povedal: Či ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol hladný, on i tí, ktorí boli s ním? |
4. | Ako vošiel do domu Božieho a jedol chleby predloženia, ktoré sa mu nepatrilo jesť ani tým, ktorí boli s ním, krome samým kňazom? |
5. | Alebo či ste nečítali v zákone, že v sobotu kňazi v chráme poškvrňujú sobotu a sú bez viny? |
6. | No, hovorím vám, že tu je väčší ako chrám. |
7. | A keby ste boli poznali, čo je to: Milosrdenstvo chcem a nie obeť, neboli by ste odsúdili nevinných. |
8. | Lebo Syn človeka je pánom i soboty. |
9. | <Pán uzdravuje v sobotu>A odíduc odtiaľ prišiel do ich synagógy. |
10. | A hľa, bol tam človek, ktorý mal uschnutú ruku. A opýtali sa ho a riekli: Či sa smie v sobotu uzdravovať? Aby ho obžalovali. |
11. | A on im povedal: Kto z vás bude taký človek, ktorý, keď bude mať jednu ovcu, a keby mu spadla v sobotu do jamy, či jej azda nepochytí a nevytiahne? |
12. | A o koľko viac je človek než ovca! Preto sa smie v sobotu dobré robiť. |
13. | Vtedy povedal človekovi: Vystri svoju ruku! A vystrel, a ruka bola zase zdravá jako tá druhá. |
14. | A farizeovia vyjdúc odtiaľ radili sa proti nemu, jako by ho zmárnili. |
15. | <Hľa, môj služobník><sup>(a)</sup> Ale Ježiš to poznal a ušiel odtiaľ. <sup>(b)</sup> A išlo za ním mnoho zástupov, a uzdravil ich všetkých |
16. | a zakázal im prísne, aby ho nezjavili, |
17. | aby sa naplnilo to, čo bolo povedané skrze proroka Izaiáša, ktorý povedal: |
18. | Hľa, môj služobník, ktorého som vyvolil, môj milovaný, v ktorom sa zaľúbilo mojej duši, položím svojho Ducha na neho, a bude zvestovať národom súd; |
19. | nebude sa vadiť ani nebude kričať, ani nikto nepočuje na ulici jeho hlasu; |
20. | nalomenej trstiny nedolomí a tlejúceho knotu nevyhasí, dokiaľ neprivedie súdu k víťazstvu; |
21. | a v jeho mene dúfať budú národy. |
22. | <Nemý posadlý. Belzebúb. Rúhanie sa Svätému Duchu>Vtedy mu doviedli posadlého démonom, slepého a nemého, a uzdravil ho, takže ten slepý a nemý i hovoril i videl. |
23. | A všetky tie zástupy žasly a vravely: Či nie je toto ten syn Dávidov? |
24. | Ale keď to počuli farizeovia, povedali: Tento nevyháňa démonov, iba Belzebúbom, kniežaťom nad démonami. |
25. | A Ježiš vediac ich myšlienky povedal im: Každé kráľovstvo, rozdelené proti sebe, pustne; a niktoré mesto, rozdelené proti sebe, alebo tiež niktorý dom, rozdelený proti sebe, neobstojí. |
26. | A jestli satan vyháňa satana, sám so sebou je rozdelený, a jako tedy obstojí jeho kráľovstvo? |
27. | A jestli ja Belzebúbom vyháňam démonov, vaši synovia ich kým vyháňajú? Preto oni budú vašimi sudcami. |
28. | Ale jestli ja Duchom Božím vyháňam démonov, vtedy nečakane prišlo k vám kráľovstvo Božie. |
29. | Alebo jako môže niekto vojsť do domu silného a zlúpiť jeho náradie, keby prv nepoviazal toho silného? Len potom olúpi jeho dom. |
30. | Ten, kto nie je so mnou, je proti mne, a kto neshromažďuje so mnou, rozptyľuje |
31. | Preto vám hovorím, že každý hriech a každé rúhanie bude odpustené ľuďom, ale rúhanie sa proti Duchu nebude odpustené ľuďom. |
32. | A kto by povedal slovo proti Synovi človeka, bude mu odpustené; ale kto by povedal proti Svätému Duchu, nebude mu odpustené ani v tomto veku ani v budúcom. |
33. | <Strom poznať po ovocí. Zlý a dobrý poklad>Ale urobte strom dobrým, a urobíte i jeho ovocie dobrým; alebo urobte strom zlým, a urobíte i jeho ovocie zlým. Lebo strom sa pozná po ovocí. |
34. | Plemä vreteníc, ako vy môžete vravieť dobré veci, keď ste zlí? Lebo čím je preplnené srdce, to hovoria ústa. |
35. | Dobrý človek z dobrého pokladu srdca vynáša dobré veci, a zlý človek zo zlého pokladu vynáša zlé veci. |
36. | Ale hovorím vám, že z každého prázdneho slova, ktoré povedia ľudia, vydajú počet v deň súdu; |
37. | lebo zo svojich slov budeš ospravedlnený a zo svojich slov budeš odsúdený. |
38. | <Farizeovia vyhľadávajú znamenie>Vtedy mu povedali niektorí zo zákonníkov a z farizeov a povedali: Učiteľu, chceme od teba vidieť znamenie. |
39. | Ale on odpovedal a riekol im: Pokolenie, zlé a cudzoložné, vyhľadáva znamenie, ale mu nebude dané znamenie, iba znamenie proroka Jonáša. |
40. | Lebo jako bol Jonáš v bruchu veľryby tri dni a tri noci, tak bude i Syn človeka v srdci zeme tri dni a tri noci. |
41. | Mužovia Ninivänia povstanú na súde s týmto pokolením a odsúdia ho, lebo činili pokánie na kázeň Jonášovu, a hľa, tu je viac ako Jonáš. |
42. | Kráľovná juhu vstane na súde s týmto pokolením a odsúdi ho, lebo prišla z ďalekých končín zeme počuť múdrosť Šalamúnovu, a hľa, tu je viac ako Šalamún. |
43. | <Navrátivší sa nečistý duch>Ale keď vyjde nečistý duch z človeka, chodí po miestach, kde nieto vody, hľadajúc odpočinutie a nenachádza, |
44. | vtedy hovorí: Navrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel. A keď prijde, najde prázdny, vymetený a vyzdobený; |
45. | vtedy ide a pojme so sebou sedem iných duchov, horších ako je sám, a vojdúc prebývajú tam, a posledné veci toho človeka bývajú horšie ako prvé. Tak sa stane i tomuto zlému pokoleniu. |
46. | <Matka i bratia Pánovi>A kým ešte hovoril zástupom, hľa, prišli a stáli vonku jeho matka i jeho bratia hľadajúc príležitosť s ním prehovoriť. |
47. | A ktosi mu povedal: Hľa, tvoja matka i tvoji bratia stoja vonku a chcú s tebou hovoriť. |
48. | Ale on odpovedajúc riekol tomu, kto mu to povedal: Kto je moja matka, a kto sú moji bratia? |
49. | A vztiahnuc svoju ruku na svojich učeníkov povedal: Hľa, moja matka i moji bratia! |
50. | Lebo ktokoľvek by činil vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach, ten je mojím bratom i sestrou i matkou. |
← Matthew (12/28) → |