← Mark (4/16) → |
1. | <Pán učí pri mori. Rozsievač>A zase započal učiť pri mori. A shromaždil sa k nemu veliký zástup, takže vošiel do lode a sedel na mori, a všetok zástup bol pri mori na zemi. |
2. | A učil ich mnohému v podobenstvách a hovoril im vo svojom učení: |
3. | Počujte! Hľa, vyšiel rozsievač, aby rozsieval. |
4. | A stalo sa v tom, ako rozsieval, že jedno padlo vedľa cesty. A prileteli nebeskí vtáci a sozobali ho. |
5. | A iné padlo na skalnaté miesto, kde nemalo mnoho zeme, a hneď vzišlo, lebo nemalo hlbokosti zeme. |
6. | Ale keď vyšlo slnce, vyhorelo a preto, že nemalo koreňa, vyschlo. |
7. | A zase iné padlo do tŕnia, a vzišlo tŕnie a udusilo ho, a nedalo užitku. |
8. | A opät iné padlo do dobrej zeme a vydalo užitok vzchádzajúc a rastúc, a donieslo niektoré tridsať, niektoré šesťdesiat a niektoré sto. |
9. | A hovoril im: Kto má uši nato, aby počul, nech počuje! |
10. | A keď bol sám, opýtali sa ho tí, ktorí boli okolo neho, s tými dvanástimi, na tie podobenstvá. |
11. | A povedal im: Vám je dané poznať tajomstvo kráľovstva Božieho; ale tamtým vonku deje sa všetko v podobenstvách, |
12. | aby hľadiac hľadeli, ale nevideli, a čujúc počuli, ale nerozumeli, aby sa asnáď neobrátili, a odpustily by sa im hriechy. |
13. | A rečie im: Či nerozumiete tomu podobenstvu? A jakože potom porozumiete všetkým podobenstvám? |
14. | Rozsievač seje slovo. |
15. | A toto sú tí vedľa cesty, kde sa seje slovo, ktorí, keď počujú, hneď ide satan a vyníma slovo, vsiate v ich srdciach. |
16. | A podobne sú tí, ktorí sa sejú na skalnatých miestach, ktorí, keď počujú slovo, hneď ho s radosťou berú, |
17. | lež nemajú v sebe koreňa, ale sú dočasní; a potom, keď nastane súženie alebo prenasledovanie pre slovo, hneď sa horšia. |
18. | A sú iní, ktorí sa sejú do tŕnia; to sú takí, ktorí počuli slovo, |
19. | ale starosti tohoto sveta a zvod bohatstva a iné žiadosti, vchádzajúce do srdca, udusujú slovo, a býva bez užitku. |
20. | A zase tamtí, ktorí sťa na dobrej zemi sú posiati, sú takí, ktorí počúvajú slovo a prijímajú ho a donášajú užitok: niektoré tridsať, niektoré šesťdesiat a niektoré sto. |
21. | <Svieca. Zem rodí sama od seba. Horčičné zrno>A vravel im: Či azda ide svieca nato, aby ju postavili pod nádobu alebo pod posteľ a či nie nato, aby ju postavili na svietnik? |
22. | Lebo nič nie je tak skryté, čo by nemalo byť zjavené, ani nebolo ukryté, ale tiež iba nato, aby vyšlo na javo. |
23. | Ak má niekto uši nato, aby počul, nech počuje! |
24. | A vravel im: Vidzte, čo čujete! Jakou mierou meriate, takou vám bude odmerané a pridané bude vám počúvajúcim. |
25. | Lebo kto má, tomu bude dané, a kto nemá, od toho sa vezme i to, čo nemá. |
26. | A vravel: S kráľovstvom Božím je to tak, ako keby človek hodil semä na zem |
27. | a spával by a vstával vodne i v noci, a semä by vzchádzalo a rástlo, že sám nevie ako; |
28. | lebo zem donáša úrodu sama od seba, najprv bylinu, potom klas a potom plné ovocie v klase. |
29. | A keď dozreje plod, hneď pošle srp, lebo sa dostanovila žatva. |
30. | A vravel: Čomu máme pripodobniť kráľovstvo Božie? Alebo jakým podobenstvom ho máme zobraziť? |
31. | Je ako horčičné zrno, ktoré, keď sa poseje na zem, je menšie od všetkých semien, ktoré sú na zemi; |
32. | ale keď sa zaseje, vzchádza a býva väčšie od všetkých zelín a ženie veliké letorasty, takže pod jeho tôňou môžu si nebeskí vtáci robiť hniezda. |
33. | A mnohými takými podobenstvami im hovoril slovo, tak ako mohli počuť. |
34. | No, bez podobenstva im nehovoril, ale osobitne vykladal svojim učeníkom všetko. |
35. | <Pán utíši more>A riekol im toho dňa, keď už bol večer: Prejdime na druhú stranu! |
36. | A zanechajúc zástup vzali ho so sebou tak, ako bol na lodi. A boly s ním aj iné lode. |
37. | Vtedy povstala veliká búrka od vetra, a vlny sa tak valily do lode, že sa až naplňovala. |
38. | A on bol v zálodí a spal na poduške. A zobudili ho a povedali mu: Učiteľu, či nedbáš, že hynieme? |
39. | A prebudiac sa pokarhal vietor a povedal moru: Mlč, umĺkni! A prestal vietor, a nastalo veľké ticho. |
40. | A povedal im: Čo ste takí bojazliví? Či ešte nemáte viery? |
41. | A veľmi sa báli a hovorili jeden druhému: Ktože je tento, že ho i vietor i more poslúchajú?! |
← Mark (4/16) → |