←  Mark (3/16)  →
1. <Pán uzdraví v sobotu človeka s uschlou rukou>A zase vošiel do synagógy. A bol tam človek, ktorý mal uschlú ruku.
2. A striehli ho, či ho uzdraví v sobotu, aby ho obžalovali.
3. A povedal človekovi, ktorý mal uschlú ruku: Vstaň do prostredku!
4. A povedal im: Či sa smie v sobotu dobre robiť a či zle robiť - život zachrániť a či zabiť? A oni mlčali.
5. A obzrúc sa po nich dookola s hnevom, súčasne zarmútený nad tvrdosťou ich srdca, povedal človekovi: Vystri svoju ruku! A vystrel, a jeho ruka bola zase zdravá jako tá druhá.
6. A farizeovia vyšli hneď a radili sa s heródiánmi proti nemu, jako by ho zahubili.
7. <Pán uzdravuje pri mori>A Ježiš odišiel so svojimi učeníkmi k moru. A išlo za ním veliké množstvo ľudu od Galilee i z Judska,
8. z Jeruzalema, z Idumee, zo Zajordánia, i tí z okolia Týru a Sidona, veliké množstvo, keď počuli, jaké mnohé divné veci činil, prišli k nemu.
9. A povedal svojim učeníkom, aby mu bola loďka napohotove pre zástup, aby ho netlačili;
10. lebo mnohých uzdravil, takže sa len tak všetci na neho valili, aby sa ho dotkli, ktorí mali nejaké choroby.
11. Aj nečistí duchovia, keď ho videli, padali pred ním, kričali a hovorili: Ty si ten Syn Boží!
12. A veľmi im prikazoval, aby ho nevyjavovali.
13. <Pán povoláva dvanástich apoštolov>A vyšiel na vrch a povolal si k sebe tých, ktorých sám chcel, a odišli za ním.
14. A ustanovil dvanástich, aby boli s ním, aby ich posielal kázať,
15. a aby mali moc uzdravovať neduhy a vyháňať démonov.
16. A tedy ustanovil dvanástich, Šimona, ktorému pridal meno Peter,
17. a Jakoba, syna Zebedeovho, a Jána, brata Jakobovho, a pridal im meno: Boanerges, čo je: Synovia hromu;
18. a Andreja a Filipa a Bartolomea a Matúša a Tomáša a Jakoba Alfeovho a Taddea a Šimona Kananitského
19. <Belzebúb. Rúhanie sa Svätému Duchu><sup>(a)</sup> a Judáša Iškariotského, ktorý ho aj zradil. <sup>(b)</sup> A prišli do domu.
20. A opäť sa sišiel zástup, takže nemohli ani chleba pojesť.
21. A keď počuli o tom jeho príbuzní, išli, aby ho chytili, lebo vraveli, že pošiel z rozumu.
22. A zákonníci, ktorí boli prišli dolu do Jeruzalema, hovorili, že má Belzebúba a že kniežaťom nad démonami vyháňa démonov.
23. A privolajúc si ich hovoril im v podobenstvách: Ako môže satan vyháňať satana?
24. A jestli sa kráľovstvo rozdvojí samo proti sebe, to kráľovstvo nemôže obstáť.
25. A rozdvojí-li sa dom sám proti sebe, nebude môcť obstáť ten dom.
26. A jestli satan povstal sám proti sebe a rozdvojil sa, nemôže obstáť, ale mu je koniec.
27. Nikto nemôže rozchvátať náradie silného vojdúc do jeho domu, ak by prv nepoviazal toho silného, a len potom zlúpi jeho dom.
28. Ameň vám hovorím, že všetky hriechy budú odpustené ľudským synom i všetky rúhania, ktorýmikoľvek by sa rúhali;
29. ale ten, kto by sa rúhal Svätému Duchu, nemá odpustenia na veky, ale je vinný večného súdu.
30. Lebo hovorili: Má nečistého ducha.
31. <Pán ukazuje, kto mu je matkou a bratom>A tedy prišli jeho matka i jeho bratia a stojac vonku poslali k nemu a volali ho.
32. A sedel okolo neho zástup, a povedali mu: Hľa, tvoja matka i tvoji bratia i tvoje sestry ťa vonku hľadajú.
33. A on im odpovedal: Kto je moja matka, a kto sú moji bratia?
34. A obzrúc sa dookola po tých, ktorí sedeli vôkol neho, rečie: Hľa, moja matka a moji bratia!
35. Lebo ktokoľvek by činil vôľu Božiu, ten je mojím bratom, mojou sestrou i matkou.
←  Mark (3/16)  →