← Mark (12/16) → |
1. | <Podobenstvo o prenajatej vinici>A začal im hovoriť v podobenstvách: Vinicu vysadil nejaký človek, ohradil ju plotom, vykopal nádrž pod prešom, vystavil vežu, prenajal ju vinárom a odcestoval. |
2. | A keď tomu bol čas, poslal k vinárom sluhu, aby vzal od vinárov z úrody vinice. |
3. | Ale oni ho schopili a nabili a odoslali prázdneho. |
4. | A zase k nim poslal iného sluhu; i tomu kameňovaním doráňali hlavu a odoslali ho zohaveného. |
5. | A zase len poslal iného; i toho zabili, i mnoho iných, z ktorých jedných nabili a jedných pobili. |
6. | Mal teda ešte svojho jediného syna milovaného. I toho k nim poslal naposledy povediac: Budú sa ostýchať môjho syna. |
7. | Ale tí vinári si povedali: Toto je dedič; poďte, zabime ho, a dedičstvo bude naše! |
8. | A schopili ho a zabili a vyhodili ho von z vinice. |
9. | Nuž čo tedy urobí pán vinice? Prijde a zahubí takých vinárov a vinicu dá iným. |
10. | Či ste ani toho písma nečítali: Práve ten kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa uholnou hlavou. |
11. | Od JeHoVaHa (* Ž 118, 22-23) sa to stalo, a je to divné v našich očiach. |
12. | A hľadali ho jať, ale sa báli zástupu. Lebo poznali, že na nich povedal to podobenstvo. A nechajúc ho odišli. |
13. | <Čo Božieho, Bohu>A poslali k nemu niektorých z farizeov a z heródiánov, aby ho pochytili v reči, |
14. | ktorí, keď prišli, povedali mu: Učiteľu, vieme, že si pravdivý a nedbáš na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka, ale učíš ceste Božej, ako je pravda: či sa sluší dávať cisárovi daň a či nie? Či máme dať a či nemáme dať? |
15. | Ale on znajúc ich pokrytstvo povedal im: Čo ma pokúšate? Doneste mi denár, aby som videl. |
16. | A oni doniesli. A rečie im: Čí je toto obraz a nápis? A oni mu povedali: Cisárov. |
17. | Vtedy odpovedal Ježiš a riekol im: Dávajte, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu. A preveľmi sa tomu divili. |
18. | <Jesto zmŕtvychvstanie>A zase prišli k nemu sadúceovia, ktorí hovoria, že neni zmŕtvychvstania, a pýtali sa ho a riekli: |
19. | Učiteľu, Mojžiš nám napísal, že keby zomrel niečí brat a zanechal by po sebe ženu a detí by nezanechal, aby si vzal jeho brat tú jeho ženu a vzbudil svojmu bratovi semeno. |
20. | Nuž bolo sedem bratov. A prvý si vzal ženu a keď zomrel, nezanechal semena. |
21. | Potom si ju vzal druhý a tiež zomrel nezanechajúc ani on semena, i tretí podobne. |
22. | A tak si ju boli vzali všetci siedmi a nezanechali semena. Napokon po všetkých zomrela aj žena. |
23. | Pri zmŕtvychvstaní teda, keď vstanú z mŕtvych, ktorého z nich bude ženou? Lebo ju mali všetci siedmi za ženu. |
24. | A Ježiš odpovedal a riekol im: Či neblúdite preto, že neznáte písem ani moci Božej? |
25. | Lebo keď vstanú z mŕtvych, nebudú sa ani ženiť ani vydávať, ale budú jako anjeli v nebesiach. |
26. | A o mŕtvych, že vstanú, či ste nečítali v knihe Mojžišovej, kde je reč o tom kri, jako mu povedal Bôh a riekol: Ja som Bôh Abrahámov a Bôh Izákov a Bôh Jakobov? |
27. | Bôh nie je Bohom mŕtvych, ale Bohom živých. Vy teda veľmi blúdite. |
28. | <Najväčšie prikázanie>Vtedy pristúpil jeden zo zákonníkov, keď ich bol počul dohadovať sa, a vediac, že im dobre odpovedal, opýtal sa ho: Ktoré prikázanie je najprvšie od všetkých? |
29. | A Ježiš mu odpovedal, že najprvšie od všetkých prikázaní je: Čuj, Izraelu, JeHoVaH (* Dt 6, 4-5), náš Bôh, JeHoVaH (* Dt 6, 4-5) je jeden! |
30. | A: milovať budeš JeHoVaHa (* Dt 6, 4-5), svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysli a z celej svojej sily. To je prvé prikázanie. |
31. | A druhé podobné je toto: Milovať budeš svojho blížneho jako samého seba! Iného prikázania väčšieho nad tieto niet. |
32. | A zákonník mu povedal: Dobre, Učiteľu, pravdu si povedal, že je len jeden Bôh, a nieto iného krome neho, |
33. | a milovať ho z celého srdca a z celého umu a z celej duše a z celej sily a milovať blížneho jako samého seba je viac ako všetky zápaly a iné obeti. |
34. | A Ježiš vidiac, že rozumne odpovedal, riekol mu: Nie si ďaleko od kráľovstva Božieho. A nikto sa ho už viacej neopovážil opytovať. |
35. | <Čí syn je Kristus>A Ježiš odpovedal a riekol učiac v chráme: Jako to hovoria zákonníci, že je Kristus synom Dávidovým? |
36. | Veď sám Dávid povedal v Svätom Duchu: Riekol JeHoVaH (* Žalmy 110, 1b) môjmu Pánovi; Seď po mojej pravici, dokiaľ nepoložím tvojich nepriateľov za podnož tvojich nôh. |
37. | Sám Dávid ho tedy nazýva pánom, nuž akože je potom jeho synom? A celý ten veľký zástup ho rád počúval. |
38. | <Pán vystríha pred ctibažnými a lakomými farizei>A hovoril im vo svojom učení: Vystríhajte sa zákonníkov, ktorí chcú chodiť v dlhom, krásnom rúchu a byť pozdravovaní na trhoch; |
39. | chcú prvé stolice v synagógach a prvé miesta pri večeriach; |
40. | ktorí pohlcujú domy vdôv, a to pod zámienkou dlhého modlenia. Tým sa dostane ťažšieho odsúdenia. |
41. | <Chudobnej vdovy dva haliere>A Ježiš sadnúc si naproti chrámovej pokladnici díval sa, jako hádzal zástup kovové peniaze do pokladnice. A mnohí bohatí hodili mnoho. |
42. | A prišla jedna chudobná vdova a hodila dva haliere, čo je štvrtinou groša. |
43. | Vtedy si privolal svojich učeníkov a povedal im: Ameň vám hovorím, že táto chudobná vdova hodila viac ako všetci, ktorí hádzali do pokladnice. |
44. | Lebo všetci hodili z toho, čo im zvyšovalo, ale ona zo svojho nedostatku hodila všetko, čo mala, všetko svoje živobytie. |
← Mark (12/16) → |