Mark (1/16) → |
1. | <Ján Krstiteľ a jeho prípravná práca>Počiatok evanjelia Ježiša Krista, Syna Božieho, bol, |
2. | ako je napísané v prorokoch: Hľa, ja posielam svojho anjela pred tvojou tvárou, ktorý pripraví tvoju cestu pred tebou. |
3. | Hlas volajúceho na púšti: Prihotovte cestu JeHoVaHovu (* Iz 40, 3), čiňte priame jeho chodníky! |
4. | Ján vystúpil ponárajúc (* krstiac) na púšti a kážuc ponorenie (* krst) pokánia na odpustenie hriechov. |
5. | A vychádzala k nemu celá krajina Judská i Jeruzalemänia, a všetci sa dávali ponoriť (* boli krstení) od neho v rieke Jordáne vyznávajúc svoje hriechy. |
6. | A Ján bol odiaty veľblúďou srsťou a okolo svojich bedier mal kožený opasok a jedol kobylky a poľný med. |
7. | A kázal a hovoril: Ide za mnou silnejší odo mňa, ktorému nie som hoden zohnúť sa rozviazať remienok na jeho obuvi. |
8. | Ja som vás ponoril do vody (* pokrstil vodou) , ale on vás bude ponárať do Svätého Ducha (* krstiť Svätým Duchom). |
9. | <Ježiš, pokrstený a zkúsený, započína svoje poslanie>A stalo sa v tých dňoch, že prišiel Ježiš z Galilejského Nazareta a bol ponorený (* pokrstený) od Jána v Jordáne. |
10. | A hneď, keď vychádzal z vody, videl nebesia roztrhávané a Ducha, jako čo by holubicu, sostupujúceho na seba, |
11. | a hlas zavznel z nebies: Ty si ten môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo. |
12. | A hneď ho pudil Duch na púšť. |
13. | A bol tam na púšti štyridsať dní súc pokúšaný od satana, a bol so zvieratami, a anjelia mu posluhovali. |
14. | <Pán káže pokánie>A potom, keď bol Ján vydaný, prišiel Ježiš do Galilee kážuc evanjelium kráľovstva Božieho |
15. | a hovoril: Naplnil sa čas, a priblížilo sa kráľovstvo Božie. Čiňte pokánie a verte evanjelium! |
16. | <Pán povoláva Petra, Andreja, Jakoba a Jána>A chodiac popri Galilejskom mori videl Šimona a Andreja, jeho brata, púšťať sieť do mora, lebo boli rybári. |
17. | A Ježiš im povedal: Poďte za mnou, a učiním vás rybármi ľudí. |
18. | A hneď opustili svoje siete a išli za ním. |
19. | A keď pošiel odtiaľ kúsok ďalej, videl Jakoba, syna Zebedeovho, a Jána, jeho brata, aj ich tiež na lodi, naprávať siete. |
20. | A hneď ich povolal. A oni opustiac svojho otca Zebedea na lodi s nájomníkmi odišli za ním. |
21. | A vošli do Kafarnauma. A hneď v sobotu vošiel do synagógy a učil. |
22. | A žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako taký, ktorý má právo a moc, a nie ako zákonníci. |
23. | <Posadlý v synagóge>A hneď bol v ich synagóge človek v moci nečistého ducha, ktorý skríkol |
24. | a hovoril: Ó, čo máme s tebou, Ježišu Nazarénsky? Prišiel si nás zatratiť! Znám ťa, kto si, ten Svätý Boží! |
25. | A Ježiš mu pohrozil a povedal: Umĺkni a vyjdi z neho! |
26. | Vtedy polomcoval ním nečistý duch a skríknuc velikým hlasom vyšiel z neho. |
27. | A všetci sa zdesili, takže sa medzi sebou dopytovali a hovorili: Čo je toto?! Jaké je toto nové učenie?! Lebo v moci rozkazuje i nečistým duchom, a poslúchajú ho! |
28. | A jeho povesť sa hneď rozniesla po celom okolí Galilee. |
29. | <Šimonova svokra>A hneď, keď vyšli zo synagógy, prišli do domu Šimonovho a Andrejovho s Jakobom a Jánom. |
30. | A Šimonova svokra ležala v horúčke, a hneď mu povedali o nej. |
31. | A pristúpiac pozdvihol ju chopiac ju za ruku, a hneď ju opustila horúčka, a posluhovala im. |
32. | <Pán uzdraví mnoho strápených a odíde na púšť modliť sa>A keď už bol večer, keď bolo zapadlo slnce, nosili a vodili k nemu všetkých nemocných i posadlých démonami, |
33. | a celé mesto bolo shromaždené pri dveriach, |
34. | a uzdravil mnohých nemocných, strápených rozličnými neduhy, aj mnoho démonov vyhnal, a nedal démonom hovoriť, lebo ho znali. |
35. | A ráno veľmi skoro, ešte za noci, vstal, vyšiel a odišiel na pusté miesto a tam sa modlil. |
36. | A ponáhľajúc sa sledovali ho Šimon aj tí, ktorí boli s ním. |
37. | A keď ho našli, povedali mu: Všetci ťa hľadajú. |
38. | A povedal im: Poďme inde, do súsedných mestečiek, aby som i tam kázal, lebo na to som vyšiel. |
39. | <Malomocný>A kázal v ich synagógach po celej Galilei a vyháňal démonov. |
40. | A prišiel k nemu malomocný a prosil ho, kľakol pred ním a povedal mu: Len keby si chcel, môžeš ma očistiť. |
41. | A Ježiš, ľútosťou hnutý, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: Chcem, buď čistý! |
42. | A keď to povedal, hneď odišlo od neho malomocenstvo, a bol očistený. |
43. | A prísnosťou sa obrátiac na neho hneď ho poslal preč |
44. | a riekol mu: Hľaď, aby si nikomu nepovedal ničoho! Ale iď, ukáž sa kňazovi a obetuj za svoje očistenie to, čo nariadil Mojžiš, im na svedoctvo. |
45. | Ale on vyjdúc začal rozhlasovať mnoho a rozchyrovať vec, takže už viacej nemohol vojsť verejne do mesta, ale bol vonku na pustých miestach. A prichádzali k nemu odovšadiaľ. |
Mark (1/16) → |