←  Luke (23/24)  →
1. <Pán pred Pilátom>A vstalo všetko to množstvo, koľko ich bolo, a odviedli ho k Pilátovi.
2. A začali žalovať na neho a hovorili: Tohoto sme našli jako takého, ktorý prevracia náš národ a bráni dávať cisárovi dane a hovorí o sebe, že je on Kristus, kráľ.
3. A Pilát sa ho opýtal a riekol: Či si ty ten kráľ Židov? A on mu odpovedal a riekol: Ty dobre hovoríš.
4. A Pilát povedal najvyšším kňazom a zástupom: Nenachádzam nijakej viny na tomto človekovi.
5. Ale oni nástojili a hovorili: Búri ľud svojím učením učiac po celom Judsku; započal od Galilee a prišiel až sem.
6. A keď počul Pilát o Galilei, opýtal sa, či je to človek Galilean?
7. A dozvediac sa, že je z panstva Heródesovho, poslal ho hore k Heródesovi, ktorý bol tiež v Jeruzaleme v tých dňoch.
8. <Pán pred Heródesom>A keď videl Heródes Ježiša, zaradoval sa veľmi, lebo ho už od dávna chcel vidieť, pretože mnoho slýchal o ňom a nadejal sa, že ho uvidí učiniť nejaký div.
9. A pýtal sa ho mnohými rečami, ale on mu ničoho neodpovedal.
10. A stáli tam najvyšší kňazi a zákonníci prudko na neho žalujúc.
11. A potom, keď ním pohŕdnul Heródes so svojím vojskom a naposmieval sa mu, obliekol ho do skvelého rúcha a poslal ho zpät Pilátovi.
12. A Pilát a Heródes sa stali priateľmi jeden s druhým toho dňa, lebo predtým si boli nepriateľmi.
13. <Pán zase pred Pilátom. Ľud si vyprosí Barabáša>A Pilát si svolal najvyšších kňazov i kniežatá i ľud
14. a povedal im: Doviedli ste mi tohoto človeka, že vraj odvracia ľud, a hľa, ja som sa ho povypytoval pred vami a nenašiel som na tomto človekovi nijakej takej viny, jako na neho žalujete.
15. Ale ani Heródes, lebo som vás poslal hore k nemu, a vidíte, neurobil ničoho takého, čo by bolo hodno smrti.
16. Potrescem ho tedy a prepustím.
17. Lebo na ten sviatok im musel vždy prepustiť jedného väzňa.
18. Ale skríkli, všetko to množstvo, a hovorili: Zahľaď tohoto a prepusti nám Barabáša!
19. Ktorý bol pre jakúsi vzburu, ktorá bola povstala v meste, a pre vraždu hodený do žalára.
20. Vtedy zase prehovoril k nim Pilát chcúc prepustiť Ježiša.
21. Ale oni mu nato volali zpät a hovorili: Ukrižuj, ukrižuj ho!
22. A on im povedal po tretie: Ale čože zlého urobil tento? Nijakej príčiny smrti som nenašiel na ňom. Potrescem ho tedy a prepustím.
23. Ale oni len naliehali velikým hlasom a požadovali, aby bol ukrižovaný, a ich hlasy prevládaly i hlasy najvyšších kňazov.
24. Vtedy usúdil Pilát, aby sa stalo, čo si žiadajú,
25. a prepustil im toho pre vzburu a pre vraždu hodeného do väzenia, ktorého si pýtali, a Ježiša vydal ich ľubovôli.
26. <Pána vedú ukrižovať. Šimon Cyrenenský>A jako ho viedli, pochytili istého Šimona Cyrenenského, ktorý išiel s poľa, a položili na neho kríž, aby niesol za Ježišom.
27. A išlo za ním veliké množstvo ľudu i žien, ktoré nariekaly a kvílily nad ním.
28. A Ježiš sa obrátil k nim a povedal: Dcéry Jeruzalema, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi:
29. Lebo hľa, idú dni, v ktorých povedia: Blahoslavené neplodné, a životy, ktoré nerodily, prsia, ktoré nekojily.
30. Vtedy začnú hovoriť vrchom: Padnite na nás! a brehom: Prikryte nás:
31. Lebo ak toto robia na zelenom dreve, čo bude na suchom.
32. A videl s ním aj iných dvoch, zločincov, aby ich zabili.
33. <Ukrižovanie. Lotri>A keď prišli na miesto, zvané Lebka alebo Umrlčia hlava, tam ho ukrižovali, aj tých zločincov, jedného po pravej a druhého po ľavej strane.
34. A Ježiš hovoril: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia! A deliac si jeho rúcho hodili oň los.
35. A ľudia stáli a dívali sa. A posmievali sa mu s nimi aj pohlavári a hovorili: Iným spomáhal, nech spomôže sám sebe, ak je on Kristus, ten vyvolený Boží!
36. Aj vojaci sa mu posmievali prichádzajúc a ocot mu podávajúc
37. a hovorili: Ak si ty ten kráľ Židov, spomôžže si!
38. A bol aj nápis napísaný nad ním, písmom gréckym, latinským a hebrejským: Toto je kráľ Židov.
39. A jeden z tých povesených zločincov sa mu rúhal a hovoril: Či nie si ty Kristus? Spomôž sám sebe i nám!
40. A ten druhý odpovedal, karhal ho a riekol: Či sa ani ty nebojíš Boha, pretože si v tom istom odsudku?
41. A my, pravda, spravedlivo, lebo berieme hodnú odplatu za to, čo sme páchali, ale tento neurobil ničoho zlého.
42. A povedal Ježišovi: Rozpomeň sa na mňa, Pane, keď prijdeš vo svojom kráľovstve!
43. A Ježiš mu povedal: Ameň ti hovorím, dnes budeš so mnou v raji.
44. A bolo okolo šiestej hodiny, a povstala tma na celej zemi a trvala až do deviatej hodiny.
45. A slnce sa zatmilo, a chrámová opona sa roztrhla cez poly.
46. A Ježiš zvolal velikým hlasom a povedal: Otče, do tvojich rúk kladiem svojho ducha! A keď to povedal, vypustil dušu.
47. A keď videl stotník, čo sa stalo, oslavoval Boha a povedal: Tento človek bol skutočne spravedlivý.
48. A všetky tie zástupy, ktoré sa boly sišly k tomu divadlu, vidiac, čo sa stalo, všetci sa bili do pŕs a vracali sa zpät do mesta.
49. A všetci jeho známi stáli zďaleka, i ženy, ktoré nasledujúc ho boly prišly s ním od Galilee a dívaly sa na to.
50. <Jozef z Arimátie. Pánov pohrab>A hľa, nejaký muž, menom Jozef, radca, človek, dobrý a spravedlivý,
51. ktorý nebol pristal na ich radu a na ich skutok, z Arimátie, z mesta Židov, ktorý tiež sám očakával kráľovstvo Božie,
52. ten išiel k Pilátovi a vypýtal si telo Ježišovo.
53. A keď ho sňal, zavinul ho do jemného plátna a položil do hrobu, vytesaného v skale, v ktorom ešte nikdy nikto neležal.
54. A bol deň pripravovania, a nastávala sobota.
55. A išli za ním aj ženy, ktoré s ním boly prišly z Galilee, a podívaly sa na hrob, i jako ta bolo položené telo.
56. A navrátiac sa nahotovily voňavých vecí i mastí. Ale cez sobotu odpočívaly podľa prikázania.
←  Luke (23/24)  →