← Luke (19/24) → |
1. | <Zacheus>A vojdúc išiel cez Jericho. |
2. | A hľa, bol tam nejaký muž, menom Zacheus, a to bol nadcolný a bol bohatý. |
3. | A žiadal si vidieť Ježiša, kto je. Ale nemohol ho vidieť pre zástup, pretože bol malej postavy. |
4. | A predbehol napred a vyšiel na planý fík, aby ho videl, lebo tade mal ísť. |
5. | A jako prišiel Ježiš na to miesto, pozrel hore a povedal mu: Zachee, sídi rýchle dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome! |
6. | A sišiel rýchle a prijal ho radujúc sa. |
7. | A vidiac to všetci reptali a hovorili: K hriešnemu človeku vošiel nocovať. |
8. | A Zacheus si stal a povedal Pánovi: Hľa, polovicu svojho majetku, Pane, dávam chudobným a jestli som niekoho v niečom oklamal, vraciam štvornásobne. |
9. | A Ježiš mu povedal: Dnes sa dostalo spasenie tomuto domu, pretože je aj on synom Abrahámovým. |
10. | Lebo syn človeka prišiel hľadať a spasiť to, čo bolo zahynulo. |
11. | <Hrivny>A keď to počúvali, pokračoval a povedal podobenstvo, pretože už bol blízko Jeruzalema, a že sa oni domnievali, že sa naskutku zjaví kráľovstvo Božie. |
12. | A tak povedal: Akýsi znamenitého rodu človek odcestoval do ďalekej krajiny, aby prevzal kráľovstvo a zase sa navrátil. |
13. | A pred svojím odchodom zavolal svojich desiatich sluhov, dal im desať hrivien a povedal im: Kupčite, kým neprijdem. |
14. | Ale jeho občania ho nenávideli a poslali za ním posolstvo s odkazom: Nechceme, aby tento kraľoval nad nami. |
15. | A stalo sa, keď prijal kráľovstvo a navrátil sa, že rozkázal, aby mu zavolali sluhov, ktorým dal tie peniaze, aby zvedel, čo ktorý získal. |
16. | A prišiel prvý a povedal: Pane, tvoja hrivna získala desať hrivien. |
17. | A on mu povedal: Dobre, dobrý sluha; že si bol v mále verný, maj moc nad desiatimi mestami. |
18. | Potom prišiel druhý a povedal: Pane, tvoja hrivna zarobila päť hrivien. |
19. | A pán povedal i tomu: Aj ty buď nad piatimi mestami. |
20. | A iný prišiel a povedal: Pane, tu hľa, tvoja hrivna, ktorú som mal odloženú v ručníčku. |
21. | Lebo som sa ťa bál, pretože si prísny človek: berieš, čoho si nepoložil, a žneš, čoho si nesial. |
22. | A pán mu povedal: Z tvojich úst ťa súdim, zlý sluha. Vedel si, že som ja prísny človek, že beriem, čoho som nepoložil, a žnem, čoho som nesial, |
23. | a tak prečože si nedal mojich peňazí na stôl bankára, a ja prijdúc bol by som ich vzal s úrokami? |
24. | A tým, ktorí tam stáli, povedal: Vezmite od neho hrivnu a dajte tomu, ktorý má desať hrivien. |
25. | A oni mu povedali: Pane, má desať hrivien. |
26. | Lebo hovorím vám, že každému, kto má, bude dané; ale od toho, kto nemá, bude vzaté i to, čo má. |
27. | Ale tých mojich nepriateľov, ktorí nechceli, aby som kraľoval nad nimi, doveďte sem a pobite ich predo mnou! |
28. | <Pánovo slávnostné vtiahnutie do Jeruzalema>A keď to povedal, išiel popredku idúc hore do Jeruzalema. |
29. | A stalo sa, keď sa priblížil k Betfáge a k Betánii, pri vrchu, zvanom Olivovom, že poslal dvoch zo svojich učeníkov |
30. | a povedal im: Iďte do mestečka tu naproti, a keď budete vchádzať do neho, najdete osľa priviazané, na ktorom ešte nikdy nikto z ľudí nesedel, odviažte ho a priveďte ku mne. |
31. | A keby sa vás niekto pýtal, prečo ho odväzujete, takto mu poviete: Pán ho potrebuje. |
32. | A poslaní odišli a našli, jako im povedal. |
33. | A keď odväzovali osľa, povedali im jeho pánovia: Načo odväzujete osľa? |
34. | A oni povedali: Pán ho potrebuje. |
35. | A priviedli ho k Ježišovi a hodiac na osľa svoje rúcha vysadili naň Ježiša. |
36. | A keď išiel, podstierali svoje rúcha na ceste. |
37. | A keď sa už blížil k miestu, kde sa schádza s Olivového vrchu, začalo celé to množstvo učeníkov radujúc sa chváliť Boha velikým hlasom za všetky divy, ktoré videli, |
38. | a hovorili: Požehnaný Kráľ, ktorý prichádza v mene JeHoVaHovom! Pokoj na nebi a sláva na výsostiach! |
39. | Ale niektorí z farizeov zo zástupu mu povedali: Učiteľu, potresci svojich učeníkov! |
40. | A on odpovedal a riekol im: Hovorím vám, že keby títo mlčali, kamene budú hneď volať. |
41. | <Pán plače nad Jeruzalemom>A keď sa priblížil a uvidel mesto, zaplakal nad ním |
42. | a povedal: Ó, keby si aj ty bolo poznalo, a to aspoň v tento tvoj deň, čo je k tvojmu pokoju! Ale teraz je to skryté pred tvojimi očami! |
43. | Lebo prijdú na teba dni, že tvoji nepriatelia nahádžu okolo teba val a obkľúčia ťa a sovrú ťa zo všetkých strán |
44. | a srovnajú ťa so zemou i tvoje deti v tebe a nenechajú v tebe kameňa na kameni, pretože si nepoznalo času svojho navštívenia. |
45. | A vošiel do chrámu a začal vyháňať predávajúcich v ňom a kupujúcich |
46. | a povedal im: Je napísané: Môj dom je domom modlitby, ale vy ste ho urobili pelešou lotrov. |
47. | A učil každý deň v chráme, ale najvyšší kňazi a zákonníci ho hľadali zmárniť, aj prední z ľudu, |
48. | ale nenašli, čo by mu urobili, lebo všetok ľud visel na ňom a počúval ho. |
← Luke (19/24) → |