←  Leviticus (7/27)  →
1. <Obeť za vinu>A toto je zákon obeti za vinu. Svätosvätá je.
2. Na mieste, na ktorom zabíjajú zápalnú obeť, zabijú aj obeť za vinu a jej krvou pokropia na oltár dookola.
3. Ale všetok jej tuk bude obetovať z nej, totiž chvost a tuk, ktorý pokrýva vnútornosti,
4. a obe ľadviny s tukom, ktorý je na nich, ktorý je na slabinách, ako aj bránicu s pečeňou; to všetko odníme s ľadvinami:
5. a kňaz bude kadiac páliť to všetko na oltári ohňovou obeťou JeHoVaHovi. To je obeť za vinu.
6. Ktorýkoľvek mužského pohlavia medzi kňazmi ju bude jesť; na svätom mieste sa bude jesť. Svätosvätá je.
7. Ako obeť za hriech, tak i obeť za vinu, jeden a ten istý zákon je o nich: kňazovi, ktorý ňou pokryl hriech, bude patriť.
8. A kňazovi, ktorý bude obetovať niečiu obeť zápalnú, tomu istému kňazovi bude patriť koža zápalnej obeti, ktorú obetoval.
9. A každá obilná obeť, ktorá bude upečená v peci, jako i každá pripravená v nádobe na varenie alebo na panve, bude patriť tomu istému kňazovi, ktorý ju obetoval.
10. Ale každá obilná obeť, zamiesená v oleji alebo sušená, bude patriť všetkým synom Áronovým, jednému jako druhému.
11. <Pokojná obeť bitná>Toto je zákon pokojnej obeti bitnej, ktorú budú obetovať JeHoVaHovi.
12. Ak ju niekto bude obetovať na chválu, bude obetovať s bitnou obeťou chvály nekvasené koláče, zamiesené v oleji, a nekvasené osúchy tenké, pomastené olejom, a bielu múku jemnú, zarobenú, koláče zamiesené v oleji.
13. Krome koláčov bude obetovať i kvasený chlieb svojím darom obetným s bitnou obeťou chvály pokojnou.
14. A bude obetovať z neho jeden kus, z celého daru obetného, obeť pozdvihnutia JeHoVaHovi, a bude patriť kňazovi, ktorý kropil krvou tej pokojnej obeti.
15. A mäso jeho bitnej obeti chvály pokojnej bude sa jesť v deň jeho obetného daru; neponechá z neho ničoho do rána.
16. A keď bude bitná obeť jeho obetného daru sľubom alebo vecou dobrej vôle, bude sa jesť toho dňa, ktorého obetoval svoju bitnú obeť, avšak i druhého dňa to, čo zostane z nej, sa bude jesť.
17. Ale to, čo by zostalo z mäsa bitnej obeti do tretieho dňa, spáli sa ohňom.
18. A keby sa predsa jedlo z mäsa jeho bitnej obeti pokojnej tretieho dňa, nebude príjemný ten, kto ju obetoval, nepripočíta sa mu, mrzkosťou bude, a duša, ktorá by jedla z neho, ponesie svoju neprávosť.
19. A zase mäso, ktoré by sa dotklo čohokoľvek nečistého, nebude sa jesť, spáli sa ohňom. Ale čo do mäsa, kto je čistý, nech je to ktokoľvek, bude jesť mäso.
20. No, duša, ktorá by jedla mäso z bitnej obeti pokojnej, ktorá je daná JeHoVaHovi, a mala by na sebe svoju nečistotu, tá duša bude vyťatá zo svojho ľudu.
21. A keby sa dotkla niektorá duša niečoho nečistého, nech už by to bolo čokoľvek, buď nečistoty človeka buď nečistého hoväda buď akejkoľvek nečistej hnusoby, a keby jedol taký človek z mäsa bitnej obeti pokojnej, ktorá je daná JeHoVaHovi, tá duša bude vyťatá zo svojho ľudu.
22. <Zákaz jesť tuk a krv>A JeHoVaH hovoril Mojžišovi a riekol:
23. Hovor synom Izraelovým a povedz: Nebudete jesť nijakého tuku ani z vola ani z ovce ani z kozy.
24. Síce tuk zdochliny a tuk roztrhaného zverou môže sa upotrebiť na všelijakú prácu, ale jesť nebudete ho jesť.
25. Lebo ktokoľvek by jedol tuk z hoväda, z ktorého obetúvajú ohňovú obeť JeHoVaHovi, tá duša, ktorá by jedla, bude vyťatá zo svojho ľudu.
26. Ani nebudete jesť nijakej krvi nikde vo svojich bydliskách, už či je to krv vtáka a či krv hoväda.
27. Nech by to bola ktorákoľvek duša človeka, ktorá by jedla nejakú krv, tá duša bude vyťatá zo svojho ľudu.
28. <Pokojná obeť ohňová. Čo Áronovi a jeho synom>A JeHoVaH hovoril Mojžišovi a riekol:
29. Hovor synom Izraelovým a povedz: Ten, kto obetuje JeHoVaHovi svoju pokojnú obeť bitnú, donesie JeHoVaHovi svoj obetný dar zo svojej pokojnej obeti bitnej.
30. Jeho vlastné ruky donesú ohňové obeti JeHoVaHove; tuk s prsami to donesie, a síce prsia nato, aby ich sem-ta povznášal obeťou povznášania pred JeHoVaHom.
31. A kňaz bude kadiac páliť tuk na oltári, ale prsia budú Áronovi a jeho synom.
32. A pravé plece dáte kňazovi obeťou pozdvihnutia zo svojich pokojných obetí bitných.
33. Tomu zo synov Áronových, ktorý bude obetovať krv pokojnej obeti a tuk, tomu bude patriť pravé plece za podiel.
34. Lebo prsia obeti povznášania ako i plece obeti pozdvihnutia som vzal od synov Izraelových z ich pokojných obetí bitných a dal som ich Áronovi, kňazovi, a jeho synom večným ustanovením od synov Izraelových.
35. <Záver o tom>Toto je diel pomazania Áronovho a pomazania jeho synov z ohňových obetí JeHoVaHových v deň, v ktorý im dá, aby sa priblížili konať JeHoVaHovi kňazskú službu,
36. a ktorý diel im dávať prikázal JeHoVaH v deň, v ktorý ich pomazal, diel to od synov Izraelových večným ustanovením po ich pokoleniach.
37. Toto je tedy zákon zápalnej obeti, obilnej obeti, obeti za hriech a obeti za vinu, o plnení ruky, čiže o vysviacke, a o pokojnej obeti bitnej,
38. ktorý to zákon prikázal JeHoVaH Mojžišovi na vrchu Sinai v deň, v ktorý prikázal synom Izraelovým, aby obetovali JeHoVaHovi svoje obetné dary, na púšti Sinai.
←  Leviticus (7/27)  →