←  Leviticus (24/27)  →
1. <O večnom svetle v stáne Božom>A JeHoVaH hovoril Mojžišovi a riekol:
2. Prikáž synom Izraelovým, aby nasnášali k tebe čistého oleja olivového, získaného tlčením, na svetlo, aby sa postavila lampa, ktorá by vždycky horela.
3. Zvonku, pred oponou svedoctva, v stáne shromaždenia ju bude upravovať Áron, aby horela od večera až do rána pred JeHoVaHom vždycky. To bude večným ustanovením po vašich pokoleniach.
4. Na čistý svietnik bude upravovať lampy pred JeHoVaHom vždycky.
5. <Chleby predloženia>A vezmúc jemnej múky bielej upečieš z nej dvanásť koláčov; jeden koláč bude zo dvoch desatín efy.
6. Položíš ich vo dva rady, do jedného radu šesť, na čistý stôl pred JeHoVaHom.
7. A dáš na oba rady čistého kadiva, a bude ku chlebu na pamätnú obeť, ohňovú to obeť JeHoVaHovi.
8. Každého dňa sobotného to budú upravovať pred JeHoVaHom, vždycky, od synov Izraelových, večnou smluvou.
9. A bude to Áronovi a jeho synom, a budú to jesť na svätom mieste, lebo mu to bude svätosvätým z ohňových obetí JeHoVaHových večným ustanovením.
10. <Smrť ruhača. Oko za oko>A vyšiel syn izraelskej ženy, ktorého otec bol Egypťan, medzi synov Izraelových, a vadili sa v tábore, syn tej izraelskej ženy a nejaký muž izraelský.
11. Pri tom rúhavo urážal syn izraelskej ženy meno JeHoVaH<sam">ovo </sam> a zlorečil. Preto ho doviedli k Mojžišovi. A meno jeho matky bolo Šelomita; bola to dcéra Dibriho, z pokolenia Dánovho.
12. Dali ho pod stráž, aby im bolo oznámené od JeHoVaHa, čo mu urobiť.
13. A JeHoVaH hovoril Mojžišovi a riekol:
14. Vyveď toho ruhača von za tábor, a všetci, ktorí to počuli, položia svoje ruky na jeho hlavu a ukameňujú ho, celá obec.
15. A synom Izraelovým budeš hovoriť a povieš: Keby niekto zlorečil svojmu Bohu, ponesie svoj hriech, nech by to bol ktokoľvek.
16. A ten, kto by rúhavo urážal meno JeHoVaHovo, zomrie; bez milosti ho ukameňujú, celá obec; ako pohostín tak zrodený doma, keby rúhavo urážal meno JeHoVaHovo, zomrie bez milosti.
17. Tak podobne i ten, kto by zabil niektorého človeka, istotne zomrie.
18. A ten, kto by zabil nejaké hovädo, nahradí ho, život za život.
19. A keby niekto dal na svojho blížneho nejakú vadu, jako urobil, tak sa mu urobí:
20. zlomeninu za zlomeninu, oko za oko, zub za zub; tak, ako dal vadu na človeka, tak sa dá na neho.
21. A ten, kto by zabil nejaké hovädo, nahradí ho; ale ten, kto by zabil človeka, zomrie bez milosti.
22. Jeden a ten istý súd vám bude; pohostín bude tak súdený jako zrodený doma, lebo ja som JeHoVaH, váš Bôh.
23. A Mojžiš hovoril synom Izraelovým, aby vyviedli toho, ktorý to zlorečil, von za tábor, a ukameňovali ho. A synovia Izraelovi urobili tak, ako prikázal JeHoVaH Mojžišovi.
←  Leviticus (24/27)  →