←  Leviticus (21/27)  →
1. <Čo do svätosti kňaza a jeho manželstva>A JeHoVaH riekol Mojžišovi: Povedz kňazom, synom Áronovým, a povieš im: Niktorý z vás nezanečistí sa za mŕtveho vo svojom ľude,
2. iba za svojho pokrevného, sebe blízkeho, za svoju matku, za svojho otca, za svojho syna, za svoju dcéru a za svojho brata
3. a za svoju sestru, pannu, sebe blízku, ktorá nepatrila mužovi, za tú sa zanečistí.
4. Teda nezanečistí sa kňaz súc pánom vo svojom ľude, aby sa poškvrnil.
5. Nespravia si lysiny na svojej hlave a neoholia boku svojej brady ani na svojom tele nespravia nijakého rezu.
6. Svätí budú svojmu Bohu a nepoškvrnia mena svojho Boha, lebo obetujú ohňové obeti JeHoVaHove, chlieb svojho Boha, a preto budú svätí.
7. Ženy smilnice alebo poškvrnenej si nevezmú ani si nevezmú ženy, zahnanej od jej muža, lebo každý z nich je svätý svojemu Bohu.
8. A budeš ho mať za svätého, lebo obetuje chlieb tvojho Boha; svätým ti bude, lebo svätý som ja JeHoVaH, ktorý vás posväcujem.
9. A keby sa poškvrnila dcéra niektorého kňaza dopustiac sa smilstva, poškvrnila svojho otca, bude upálená ohňom.
10. <Najvyšší kňaz, mŕtvy, žena-panna>A najvyšší kňaz zpomedzi svojich bratov, na ktorého hlavu bol vyliaty olej pomazania, a bol naplnil svoju ruku, posvätil sa, aby obliekol sväté rúcho, nerozpustí svojej hlavy na znak smútku ani neroztrhne svojho rúcha.
11. Nevojde k niktorej duši mŕtveho, nezanečistí sa ani len za svojho otca ani za svoju mať.
12. A nevyjde zo svätyne a nepoškvrní svätyne svojho Boha, lebo koruna oleja pomazania jeho Boha je na ňom. Ja som JeHoVaH!
13. Za ženu si vezme pannu v jej panenstve.
14. Vdovy a zahnanej alebo poškvrnenej smilnice si nevezme, ale iba pannu zo svojho ľudu si vezme za ženu.
15. A nepoškvrní svojho semena vo svojom ľude, lebo ja som JeHoVaH, ktorý ho posväcujem.
16. <S vadou nepristúpiť pred JeHoVaHa>A JeHoVaH hovoril Mojžišovi a riekol:
17. Hovor Áronovi a povedz mu: Niktorý z tvojho semena po ich pokoleniach, na ktorom by bola nejaká vada, nepristúpi, aby obetoval chlieb svojho Boha.
18. Lebo niktorý muž, na ktorom by bola vada, nepristúpi: slepý muž alebo kuľhavý, alebo ktorý by mal niektorý úd primalý alebo priveľký,
19. alebo muž, ktorý by mal zlomenú nohu alebo zlomenú ruku,
20. alebo hrbatý alebo pritenký, alebo ktorý by mal beľmo na oku alebo keby bol chrastavý alebo prašivý alebo keby mal stlačené lono.
21. Niktorý muž, na ktorom by bola nejaká vada, zo semena Árona, kňaza, nepriblíži sa, aby obetoval ohňové obeti JeHoVaHove; vada je na ňom, nepriblíži sa, aby obetoval chlieb svojho Boha.
22. No, chlieb svojho Boha, z toho, čo je svätosväté, i zo svätého bude jesť.
23. Len k opone nevojde a oltáru sa nepriblíži, lebo je na ňom vada, a nepoškvrní mojich svätýň, lebo ja som JeHoVaH, ktorý ich posväcujem.
24. A Mojžiš to hovoril Áronovi a jeho synom a všetkým synom Izraelovým.
←  Leviticus (21/27)  →