← Judges (5/21) → |
1. | <Pieseň Debory>Toho dňa spievala Debora a Barák, syn Abinoamov, povediac: |
2. | Za to, že sa vojvodcovia postavili na čelo Izraelovi, za to, že sa ľud dobrovoľne dostanovil do boja, dobrorečte JeHoVaHovi! |
3. | Počujte, kráľovia! Uši nastaviac pozorujte, kniežatá! Ja, JeHoVaHovi ja budem spievať! Žalmy budem spievať JeHoVaHovi, Bohu Izraelovmu. |
4. | JeHoVaHu, keď si vyšiel zo Seira, keď si kráčal s poľa Edomovho, triasla sa zem, áno, aj nebesia kropily, aj oblaky kropily vodou. |
5. | Vrchy sa rozplývaly od tvári JeHoVaHovej, toď Sinai, od tvári JeHoVaHa, Boha Izraelovho. |
6. | Za dní Samgara, syna Anátovho, za dní Jaheli boly prestaly cesty, a tí, ktorí chodievali chodníkmi, chodili krivými cestami postrannými. |
7. | Prestaly boly otvorené dediny v Izraelovi, prestaly, dokiaľ som nepovstala ja Debora, dokiaľ som nepovstala, matka v Izraelovi. |
8. | Keď si zvolili nových bohov, hneď bola vtedy vojna v bránach. A či azda bolo vidieť štít alebo kopiju medzi štyridsiatimi tisícami v Izraelovi? |
9. | Moje srdce je obrátené k vojvodcom Izraelovým, k dobrovoľným z ľudu. Dobrorečte JeHoVaHovi! |
10. | Vy, ktorí jazdíte na bielych osliciach, ktorí sedíte na pokrovcoch, ako aj vy, ktorí chodíte po cestách, rozprávajte! |
11. | Vzdialení od kriku strelcov, už v pokojnej práci medzi válovmi vody: tam nech oslavujú skutky spravedlivosti JeHoVaHa, skutky spravedlivosti jeho otvorenej osady v Izraelovi! Vtedy sostúpil do brán utečený ľud JeHoVaHov! |
12. | Zobuď sa, zobuď, Deboro! Zobuď sa, zobuď, a hovor pieseň! Povstaň, Baráku, a zajmi svojich zajatých, synu Abinoamov! |
13. | Vtedy zavládol pozostalec, slávnymi zavládol obecný ľud. JeHoVaH mi dal zavládnuť nad silnými mužmi bojovnými. |
14. | Z Efraima, ich koreň išiel proti Amalechovi, za tebou, Efraime, Benjamin, s tvojím ľudom. Zo synov Machíra sišli zákonodarci a zo Zabulona tí, ktorí vedú pero pisára. |
15. | Kniežatá z Izachára s Deborou, a celý Izachár, tak Barák, poslaný bol do údolia peší. Pri potokoch Rúbenových chopené boly veľké myšlienky srdca. |
16. | Prečo si sedel medzi dvoma ohradami počúvať pískanie fujary v pohodlí pri pasení stád? Pri potokoch Rúbenových veľké výstihy srdca! |
17. | Gileád býval za Jordánom. A Dán prečože zostal pri lodiach? Aser sedel na brehu mora a býval nad svojimi zátokami. |
18. | Zabulon, udatný ľud, ktorý zarieknul svoju dušu na smrť a Naftali to isté na vysokých miestach poľa. |
19. | Prišli kráľovia, bojovali; vtedy bojovali kráľovia Kanaána, v Tánachu, pri vodách Megidda. Kúska striebra nevzali koristi. |
20. | Z neba bojovali, hviezdy so svojich vysokých ciest silných bojovaly so Sizerom. |
21. | Potok Kišon ich smietol, potok pravekov, potok Kišon. Pošliapala si, moja duša, silu. |
22. | Vtedy dupotaly kopytá koňa; dupotaly od rýchleho behu, rýchleho behu jeho silných. |
23. | Zlorečte mestu Mérozu! hovorí anjel JeHoVaHov. Veľmi zlorečte jeho obyvateľom, lebo neprišli na pomoc JeHoVaHovi, na pomoc JeHoVaHovi medzi hrdinami. |
24. | Nech je požehnaná nad iné ženy Jaheľ, žena Chebera Kénijského! Nad iné ženy nech je požehnaná vo svojom stáne! |
25. | Vody žiadal, podala mlieka, v kniežacej čaši priniesla smotany. |
26. | Svoju ľavú ruku vystrela po kline a svoju pravicu po kladive tých, ktorí robia ťažkú prácu. A uderila Sizeru kladivom, rozdrtila jeho hlavu, roztĺkla, prerazila jeho sluchu. |
27. | Skrčil sa pri jej nohách, padol, ležal. Pri jej nohách sa skrčil, padol; na mieste, kde sa skrčil, tam i padol zabitý. |
28. | Oknom vyzerala a hlasne volala mater Sizerova, cez mrežu. Prečo tak dlho nejde jeho voz? Prečo tak pozdia kroky jeho záprahov? |
29. | Múdre medzi jej kňažnami jej odpovedaly, áno, aj ona sama odpovedala sama sebe: |
30. | Či azda nenašli? Či nedelia koristi? Dievča, po dvoch dievčatách na muža; ukoristené rúcha pestrofarebné dostanú sa Sizerovi; ukoristené rúcha pestrofarebné, vyšívané, pestrofarebné, vyšívané na obe strany, na hrdlo koristi! |
31. | Tak nech zahynú všetci tvoji nepriatelia, ó, JeHoVaHu! A tí, ktorí ho milujú, nech sú jako slnce, keď vychádza vo svojej hrdinskej sile. - A zem mala pokoj štyridsať rokov. |
← Judges (5/21) → |