← Joshua (7/24) → |
1. | <Porazenie Izraela pre krádež Achanovu>Ale synovia Izraelovi sa prehrešili dopustiac sa nevernosti pri zarieknutom. Lebo Achan, syn Karmiho, syna Zabdiho, syna Zéracha, z pokolenia Júdovho, vzal zo zarieknutého, a preto sa zapálil hnev JeHoVaHov na synov Izraelových. |
2. | A Jozua vyslal mužov od Jericha do Haja, ktorý bol pri Bét-ávene od východu Bét-ela, a riekol im: Iďte hore a prešpehujte zem. A mužovia odišli hore a prešpehovali Haj. |
3. | A keď sa navrátili k Jozuovi, riekli mu: Nech nejde hore všetok ľud. Nech idú hore nejaké dva tisíce mužov alebo tri tisíce mužov, a zbijú Haj. Neunúvaj ta všetkého ľudu, lebo ich je málo. |
4. | A tak odišlo ta hore z ľudu okolo tri tisíce mužov. Ale utiekli pred mužmi mesta Haja. |
5. | A mužovia Haja zabili z nich tak asi tridsaťšesť mužov a honili ich pred brány až po Šebarím (* Lomy), a bili ich na svahu. Vtedy sa rozlialo srdce ľudu a obrátilo sa na vodu. |
6. | A Jozua roztrhol svoje rúcha a padol na svoju tvár na zem pred truhlou JeHoVaHovou a ležal tam až do večera, on i starší Izraelovi, a sypali prach na svoju hlavu. |
7. | A Jozua riekol: Ach, Pane JeHoVaHu, prečo si len previedol tento ľud cez Jordán, aby si nás vydal do ruky Amoreja, aby si nás zahubil?! Ó, keby sme sa len boli spokojili a zostali za Jordánom! |
8. | Ó, Pane, čo mám povedať teraz už, keď sa Izrael dal na útek pred svojimi nepriateľmi! |
9. | Keď to počujú Kananeji a všetci obyvatelia zeme, obkľúčia nás a vytnú naše meno zo zeme. A čo ty učiníš svojmu veľkému menu?! |
10. | A JeHoVaH riekol Jozuovi: Vstaň! Prečo si padol a ležíš tu na svojej tvári? |
11. | Izrael zhrešil, aj prestúpili moju smluvu, ktorú som im prikázal zachovať, a k tomu aj vzali zo zarieknutého aj ukradli aj zatajili aj odložili medzi svoje náradie. |
12. | Preto nebudú môcť synovia Izraelovi obstáť pred svojimi nepriateľmi, utekať budú pred svojimi nepriateľmi, lebo sa poškvrnili zarieknutou vecou; nebudem viacej s vami, ak nezahladíte toho, ktorý sa poškvrnil zarieknutou vecou, zo svojho stredu. |
13. | Vstaň, posväť ľud a povieš im: Posväťte sa na zajtra, lebo takto hovorí JeHoVaH, Bôh Izraelov: Zarieknutá vec je v tvojom strede, Izraelu! Nebudeš môcť obstáť pred svojimi nepriateľmi, dokiaľ neodstránite zarieknutého zo svojho stredu. |
14. | Ráno pristúpite po svojich pokoleniach. A stane sa, že pokolenie, ktoré dochytí JeHoVaH, pristúpi po čeľadiach, a čeľaď, ktorú dochytí JeHoVaH, pristúpi po domoch, a konečne dom, ktorý dochytí JeHoVaH, pristúpi po osobách. |
15. | A stane sa, že ten, kto bude dochytený pri zarieknutom, bude upálený ohňom, on i všetko, čo je jeho, pretože prestúpil smluvu JeHoVaHovu a pretože vykonal bláznovstvo v Izraelovi. |
16. | <Achan dochytený a potrestaný>Vtedy vstal Jozua skoro ráno a rozkázal, aby pristúpil Izrael po svojich pokoleniach. A dochytené bolo pokolenie Júdovo. |
17. | Potom rozkázal, aby pristúpila čeľaď Júdova, a dochytil čeľaď Zárechovu. A rozkázal, aby pristúpila čeľaď Zárechova po osobách, a dochytený bol Zabdi. |
18. | A keď rozkázal, aby pristúpil jeho dom po osobách, dochytený bol Achan, syn Karmiho, syn Zabdiho, syn Zéracha, z pokolenia Júdovho. |
19. | A Jozua riekol Achanovi: Môj synu, nože daj JeHoVaHovi, Bohu Izraelovmu, česť a vyznaj sa mu a nože mi oznám, čo si to urobil, netaj predo mnou. |
20. | Vtedy odpovedal Achan Jozuovi a riekol: Je pravda, ja som zhrešil JeHoVaHovi, Bohu Izraelovmu, a urobil som tak a tak. |
21. | Keď som videl medzi korisťou jeden krásny plášť sineársky, dvesto šeklov striebra a jeden jazyk zlata päťdesiat šeklov váhy, zažiadalo sa mi vecí, a vzal som ich, a hľa, ukryté sú v zemi prostred môjho stánu, a striebro je pod tým. |
22. | Vtedy poslal Jozua poslov, a bežali do stánu, a hľa, bolo to ukryté v jeho stáne a striebro pod tým. |
23. | A vzali veci zprostred stánu a doniesli ich k Jozuovi a ku všetkým synom Izraelovým a položili ich pred JeHoVaHom. |
24. | A Jozua vzal Achana, syna Zérachovho, i striebro i plášť i zlatý jazyk i jeho synov i jeho dcéry i jeho vola i jeho osla i jeho drobný dobytok i jeho stán i všetko, čo bolo jeho, a celý Izrael s ním a vyviedli ich hore do údolia Áchor. |
25. | A Jozua povedala: Prečo si nás zarmútil? Nech teba zarmúti JeHoVaH tohoto dňa! A uhádzali ho, celý Izrael, kamením, spálili ich ohňom a zahádzali ich kamením. |
26. | Potom nanosili na neho veľkú hromadu kamenia, ktorá je tam až do tohoto dňa. A tak sa odvrátil JeHoVaH od pále svojho hnevu. Preto volajú to miesto: Údolie Áchor (* Údolie zármutku), až do tohoto dňa. |
← Joshua (7/24) → |