Joshua (2/24)  

1. <Vyzvedači do Jericha>A Jozua, syn Núnov, poslal zo Šittíma dvoch mužov vyzvedačov, tajne, povediac: Iďte a prehliadnite zem i Jericho. A tak išli a prišli do domu ženy smilnice, ktorej bolo meno Rachab a tam ľahli, aby prenocovali.
2. Ale bolo oznámené kráľovi Jericha, a povedali mu: Hľa, nejakí mužovia prišli sem vnoci zo synov Izraelových prešpehovať zem.
3. A kráľ Jericha poslal k Rachabi a odkázal jej: Vyveď tých mužov, ktorí prišli k tebe, ktorí vošli do tvojho domu, lebo prišli nato, aby prešpehovali celú zem.
4. A žena pojala tých dvoch mužov a skryla ich a povedala: Tak je, mužovia prišli ku mne, ale som nevedela, odkiaľ sú.
5. A stalo sa o tom čase, keď mali zavrieť bránu, za tmy, že vyšli mužovia. Neviem, kam išli tí mužovia. Hoňte ich rýchle, lebo ich ešte dostihnete.
6. Ale ona ich vyviedla hore na postrešie a pokryla ich ľanovými steblami, ktoré mala poukladané na postreší.
7. A vyslaní mužovia ich honili cestou smerom k Jordánu až ku brodom. A bránu zavreli, hneď ako vyšli tí, ktorí ich honili.
8. No, prv ako by si oni boli ľahli spať, vyšla ona k nim na postrešie
9. a povedala mužom: Viem, že vám JeHoVaH dal túto zem, a že váš strach padol na nás, a že zmalátneli pred vami všetci obyvatelia zeme, ani čo by sa boli rozplynuli jako voda.
10. Lebo sme počuli o tom, že JeHoVaH vysušil vody Rudého mora pred vami, keď ste vyšli z Egypta, jako aj o tom, čo ste učinili dvom amorejským kráľom, ktorí boli za Jordánom, Síchonovi a Ógovi, ktorých ste zariekli na úplnú záhubu a zničili.
11. Keď sme to počuli, ochablo naše srdce, ani čo by sa bolo rozlialo, ani nezostalo viacej v nikom ducha odvahy pred vami, lebo len JeHoVaH, váš Bôh, je Bohom na nebesiach hore i na zemi dole.
12. A tak teraz mi prisahajte, prosím, na JeHoVaHa, pretože som učinila milosrdenstvo s vami, a že aj vy učiníte milosrdenstvo s domom môjho otca a dáte mi znamenie pravdy
13. a zachováte pri živote môjho otca i moju matku i mojich bratov i moje sestry a všetko, čo majú, a vytrhnete naše duše zo smrti.
14. A mužovia jej povedali: Náš život nech je za vás na smrť, ak neoznámite tejto našej veci, a bude, keď nám dá JeHoVaH zem, že učiníme s tebou milosrdenstvo a pravdu.
15. A spustila ich po povraze cez oblok, lebo jej dom bol na múre hradby mesta, a bývala na hradbe.
16. A povedala im: Iďte na vrch, aby sa nestretli s vami tí, ktorí vás honia, a skrývajte sa tam tri dni, dokiaľ sa nenavrátia tí, ktorí vás honia, a potom pojdete svojou cestou.
17. A mužovia jej povedali: Prostí budeme tejto tvojej prísahy, ktorou si nás zaviazala, ak neučiníš tohoto:
18. Hľa, my prijdeme do zeme. Tento povrázok z nití z červca, dvakrát farebného, uviažeš na oblok, ktorým si nás spustila, a svojho otca i svoju matku a svojich bratov ako i celý dom svojho otca zhromaždíš k sebe do domu.
19. A bude, že ktokoľvek by vyšiel von zo dverí tvojho domu, toho krv bude na jeho hlavu, a my budeme bez viny, a zase krv každého, kto bude s tebou v dome, bude na našu hlavu, keby sa ho dotkla niečia ruka.
20. A keď oznámiš túto našu vec, tiež budeme prostí od tvojej prísahy, ktorou si nás zaviazala.
21. Na to povedala: Nech je tak, ako ste riekli. Potom ich prepustila, a išli, a uviazala povrázok z červca, dvakrát farebného, na oblok.
22. <Návrat vyzvedačov>A oni odíduc prišli na vrch a zostali tam tri dni, dokiaľ sa nenavrátili tí, ktorí ich honili. A tí, ktorí ich honili, hľadali ich po všetkých cestách, ale teda nenašli.
23. A tí dvaja mužovia sa vrátili a sišli s vrchu a prejdúc cez Jordán prišli k Jozuovi, synovi Núnovmu, a porozprávali mu všetko, čo sa im prihodilo.
24. A riekli Jozuovi: Je isté, že JeHoVaH dal celú zem do našej ruky, jako aj že zmalátneli všetci obyvatelia zeme pred nami.

  Joshua (2/24)