←  Joshua (11/24)  →
1. <Porazenie ostatných kráľov>A stalo sa, keď počul o tom Jabin, kráľ Chácora, že poslal posolstvo k Jobábovi, kráľovi Mádona, a ku kráľovi Šimrona a ku kráľovi Achšafa,
2. jako aj ku kráľom, ktorí boli od severa na vrchoch i na rovine južne od Kineróta i na nížine i na výšine Dóra od mora, na západe,
3. ku Kananejovi na východe i na západe i k Amorejovi, Hetejovi, Ferezejovi, Jebuzejovi na vrchoch a k Hevejovi pod Hermonom v zemi Micpa.
4. A vyšli oni aj všetky ich vojská s nimi, mnoho ľudstva, jako piesku, ktorý je na brehu mora čo do množstva, i koní i vozov veľmi mnoho.
5. A síduc sa všetci tí kráľovia prišli a táborili spoločne pri vodách Mérom, aby bojovali proti Izraelovi.
6. A JeHoVaH riekol Jozuovi: Neboj sa ich, lebo zajtra o tomto čase ich ja vydám všetkých, aby boli pobití pred Izraelom. Ich koňom popodrezuješ žily a ich vozy spáliš ohňom.
7. A tak prišiel na nich Jozua i všetok bojovný ľud s ním ku vodám Mérom neočakávane a dopadli na nich.
8. A JeHoVaH ich vydal do ruky Izraela, a bili ich a honili ich až po veľký Sidon a až po Misrefót-májim a až po údolie Micpe na východ, a bili ich, až im neponechali nikoho živého.
9. A Jozua im učinil tak, ako mu rozkázal JeHoVaH. Ich koňom popodrezoval žily a ich vozy spálil ohňom.
10. <Chácor spálený, skoro celá zem dobytá>A Jozua sa vrátil toho času a zaujal Chácor a jeho kráľa zabil mečom, lebo Chácor bol predtým hlavou všetkých tých kráľovstiev.
11. A pobili všetky duše, ktoré boly v ňom, ostrím meča zarieknuc ich na záhubu; nezostalo niktorej duše živej, a Chácor spálil ohňom.
12. A všetky mestá tých kráľov a všetkých ich kráľov zaujal Jozua a pobil ich ostrím meča zarieknuc ich na záhubu, tak ako prikázal Mojžiš, služobník JeHoVaHov.
13. Ale z miest, ktoré stály na svojom návrší, nespálil Izrael niktorého; iba Chácor samotný spálil Jozua.
14. A všetku korisť tých miest i dobytok ulúpili sebe synovia Izraelovi. Len ľudí bili všetkých ostrím meča, dokiaľ ich nevyhladili. Neponechali niktorej duše.
15. Jako prikázal JeHoVaH Mojžišovi, svojmu služobníkovi, tak prikázal i Mojžiš Jozuovi, a tak učinil Jozua; nenechal nevykonaného ani slova zo všetkého toho, čo prikázal JeHoVaH Mojžišovi.
16. A tedy vzal Jozua celú tú zem, vrchy aj celý juh i celú zem Góšen i nížinu i rovinu i pohorie Izraelovo i jeho nížiny.
17. Od Lysého vrchu, ktorý sa tiahne hore do Seira až po Baalgáda na doline Libanona pod vrchom Hermonom, i všetkých ich kráľov zajal a zbil ich a pobil ich.
18. Dlhý čas viedol Jozua vojnu so všetkými tými kráľmi.
19. Nebolo mesta, ktoré by bolo učinilo pokoj so synmi Izraelovými krome Heveja, obyvateľov to Gibeona; všetky ostatné pobrali v boji.
20. Lebo to bolo od JeHoVaHa, aby zatvrdili svoje srdce a vyšli bojovať s Izraelom nato, aby ich úplne vyhubil, zarieknutých na záhubu, aby nemali zľutovania, ale aby ich zahladil, tak ako prikázal JeHoVaH Mojžišovi.
21. <Koniec Enákovcov>V tom čase prišiel Jozua a vyplienil Enákov s vrchov, z Hebrona, z Debíra, z Anába a so všetkých vrchov Judska jako i so všetkých vrchov Izraelska, s ich mestami ich vyhladil Jozua, zarieknutých na záhubu.
22. Nezostalo niktorého z Enákov v zemi synov Izraelových, iba v Gaze, v Gáte a v Ašdóte pozostali.
23. A tedy vzal Jozua celú zem podľa všetkého toho, čo hovoril JeHoVaH Mojžišovi, a Jozua ju dal Izraelovi do dedičstva podľa ich údelov po ich pokoleniach. A tak mala zem pokoj od vojny.
←  Joshua (11/24)  →