← John (8/21) → |
1. | <Žena, pristihnutá pri cudzoložstve>A Ježiš odišiel na Olivový vrch. |
2. | Ale na úsvite zase prišiel do chrámu, a všetok ľud prichádzal k nemu; a sadol si a učil ich. |
3. | A zákonníci a farizeovia doviedli k nemu ženu, pristihutú v cudzoložstve, a postaviac je do prostredku |
4. | povedali mu: Učiteľu, táto žena bola pristihnutá pri skutku, keď cudzoložila. |
5. | A v zákone nám prikázal Mojžiš kameňovať také ženy, nuž čo ty hovoríš? |
6. | Ale to povedali pokúšajúc ho, aby ho mohli obžalovať. A Ježiš sa zohnul dolu a písal prstom na zem. |
7. | A keď sa ho len neprestávali opytovať, pozdvihol sa a povedal im: Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí na ňu kameň. |
8. | A opäť sa zohnul dolu a písal na zem. |
9. | Ale oni počujúc to a súc obviňovaní od svojho svedomia vychádzali jeden po druhom, počnúc od starších až po posledných, a zanechaný bol Ježiš sám, i žena, stojaca v prostredku. |
10. | A keď sa zase pozdvihol Ježiš a nevidel nikoho krome ženy, povedal jej: Ženo, kde sú tamtí tvoji žalobníci? Či ťa niktorý neodsúdil? |
11. | A ona riekla: Niktorý, Pane. A Ježiš jej povedal: Ani ja ťa neodsudzujem; iď a nehreš viacej. |
12. | <Svetlo sveta. Svedoctvo Ježišovo a Otcovo. Odpor so strany Židov>Potom im zase hovoril Ježiš a riekol: Ja som svetlo sveta. Ten, kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tme, ale bude mať svetlo života. |
13. | A farizeovia mu povedali: Ty svedčíš sám o sebe; tvoje svedoctvo nie je pravdivé. |
14. | A Ježiš odpovedal a riekol im: I jestli ja svedčím sám o sebe, je moje svedoctvo pravdivé, lebo viem, odkiaľ som prišiel a kam idem. Ale vy neviete, odkiaľ prichádzam alebo kam idem. |
15. | Vy súdite podľa súdu tela; ja nesúdim nikoho. |
16. | Ale aj jestli ja súdim, môj súd je pravdivý, lebo nie som sám, ale som ja a ten, ktorý ma poslal, Otec. |
17. | A veď aj vo vašom zákone je napísané, že dvoch ľudí svedoctvo je pravdivé. |
18. | Ja som, ktorý svedčím sám o sebe, a svedčí o mne ten, ktorý ma poslal, Otec. |
19. | Vtedy mu povedali: A kdeže je ten tvoj otec? Ježiš odpovedal: Neznáte ani mňa ani môjho Otca. Keby ste mňa znali, znali by ste aj môjho Otca. |
20. | Tieto slová hovoril Ježiš pri pokladnici učiac v chráme, a nikto ho nejal, lebo ešte nebola prišla jeho hodina. |
21. | <Židia zdola. Reč o Otcovi. Mnohí uveria>Potom im zase povedal Ježiš: Ja idem, a budete ma hľadať a zomriete vo svojom hriechu. Ta, kam ja idem, vy nemôžete prijsť. |
22. | Vtedy hovorili Židia: Či sa snáď sám zabije, keď hovorí, že ta, kam ja idem, vy nemôžete prijsť? |
23. | A on im povedal: Vy ste zdola; ja som zhora; vy ste z tohoto sveta; ja nie som z tohoto sveta. |
24. | Nuž povedal som vám, že zomriete vo svojich hriechoch; lebo ak neuveríte, že ja som, zomriete vo svojich hriechoch. |
25. | Vtedy mu povedali: A ktože si ty? A Ježiš im odpovedal: Predne to, čo vám aj hovorím. |
26. | Mnoho mám čo o vás hovoriť a súdiť. Ale ten, ktorý ma poslal, je pravdivý, a ja, čo som počul od neho, to hovorím svetu. |
27. | Ale neporozumeli, že im hovoril o Otcovi. |
28. | A tak im povedal Ježiš: Keď povýšite Syna človeka, vtedy zviete, že ja som, a že sám od seba nerobím ničoho, ale jako ma naučil môj Otec, tak a to hovorím. |
29. | A ten, ktorý ma poslal, je so mnou. Nezanechal ma Otec samotného, lebo ja vždycky činím to, čo sa jemu ľúbi. |
30. | Keď to hovoril, mnohí uverili v neho. |
31. | Vtedy povedal Ježiš Židom, ktorí mu uverili: Keď vy zostanete v mojom slove, vpravde ste mojimi učeníkmi |
32. | a poznáte pravdu, a pravda vás vyslobodí. |
33. | <Semä Abrahámovo sme. Synovia diablovi>Odpovedali mu: Semä Abrahámovo sme a nikdy sme nikomu neslúžili; jako ty teda hovoríš, že vraj budete slobodní? |
34. | Ježiš im odpovedal: Ameň, ameň vám hovorím, že každý, kto činí hriech, je sluhom hriechu. |
35. | A sluha nezostáva v dome na veky; syn zostáva na veky. |
36. | Tedy keď vás Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní. |
37. | Viem, že ste semä Abrahámovo, ale ma hľadáte zabiť, lebo moje slovo nemá miesta vo vás. |
38. | Ja, čo som videl u svojho Otca, to hovorím: a tak aj vy, čo ste videli a počuli od svojho otca, to robíte. |
39. | Odpovedali a riekli mu: Naším otcom je Abrahám. Na to im povedal Ježiš: Keby ste boli deťmi Abrahámovými, robili by ste skutky Abrahámove; |
40. | ale teraz ma hľadáte zabiť, človeka, ktorý som vám hovoril pravdu, ktorú som počul od Boha; toho Abrahám neurobil. |
41. | Vy konáte skutky svojho otca. Povedali mu: My sme sa nezrodili zo smilstva; máme jedného otca, Boha. |
42. | Ježiš im povedal: Keby bol Bôh vaším otcom, milovali by ste ma, lebo ja som vyšiel z Boha a prišiel som; lebo ani som neprišiel sám od seba, ale on ma poslal. |
43. | Prečo neznáte mojej reči? Preto, že nemôžete počúvať moje slovo. |
44. | Vy ste z otca diabla a chcete robiť žiadosti svojho otca. On bol vrahom od počiatku a nestál v pravde, pretože niet v ňom pravdy. Keď hovorí lož, hovorí zo svojho vlastného, lebo je lhár a jej otec, otec lži. |
45. | Ale ja, pretože hovorím pravdu, neveríte mi. |
46. | Kto z vás ma usvedčí o nejakom hriechu? Ale ak hovorím pravdu, prečo mi neveríte? |
47. | Ten, kto je z Boha, počúva slová Božie; vy preto nepočúvate, pretože nie ste z Boha. |
48. | <Židia nadávajú Ježišovi a chcú ho kameňovať>Vtedy odpovedali Židia a riekli mu. Či my nehovoríme dobre, že si ty Samaritán a že máš démona? |
49. | A Ježiš odpovedal: Ja nemám démona, ale ctím svojho Otca, a vy ma zneuctievate. |
50. | A ja nehľadám svojej chvály; jesto, kto hľadá a súdi. |
51. | Ameň, ameň vám hovorím, že ak niekto zachová moje slovo, neuvidí smrti na veky. |
52. | Vtedy mu povedali Židia: Teraz sme poznali, že máš démona. Abrahám zomrel, i proroci pomreli, a ty hovoríš, že vraj ak niekto zachová moje slovo, neokúsi smrti na veky. |
53. | Či si ty azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý predsa zomrel? Aj proroci pomreli. Kým sa ty robíš? |
54. | Ježiš odpovedal: Ak ja sám seba chválim, moja chvála je nič. Jesto môj Otec, ktorý ma chváli, o ktorom vy hovoríte, že je to váš Bôh, |
55. | a nepoznali ste ho, ale ja ho znám. A keby som povedal, že ho neznám, bol by som vám podobným lhárom; ale ho znám a zachovávam jeho slovo. |
56. | Abrahám, váš otec, splesal, aby videl môj deň, aj videl a radoval sa. |
57. | Vtedy mu povedali Židia: Ešte nemáš ani päťdesiat rokov a Abraháma si videl? |
58. | Ježiš im povedal: Ameň, ameň vám hovorím, že prv než bol Abrahám, som ja. |
59. | Vtedy zodvihli kamene, aby hodili do neho. Ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu prejdúc pomedzi nich a tak odišiel. |
← John (8/21) → |