←  John (5/21)  →
1. <Pán uzdraví v sobotu nemocného v Bethesde. Židia ho pre to prenasledujú>Potom bol židovský sviatok, a Ježiš odišiel hore do Jeruzalema.
2. A v Jeruzaleme je pri Ovčej bráne rybník, ktorý sa volá židovsky Bethesda a má pätoro siení,
3. v ktorých ležalo veliké množstvo nemocných: slepých, kuľhavých, vyschlých, očakávajúcich hnutie vody.
4. Lebo anjel Pánov sostupovával časom do rybníka a búril vodu, a kto tedy prvý vošiel po pobúrení vody, ozdravel, nech by bol býval postihnutý jakýmkoľvek neduhom.
5. A bol tam nejaký človek, ktorý bol tridsaťosem rokov nemocný.
6. Keď toho videl Ježiš ležať a poznal, že je už dávno nemocný, povedal mu. Či chceš byť zdravý?
7. A nemocný človek mu odpovedal: Pane, nemám človeka, ktorý by ma, keď sa pobúri voda, dopravil do rybníka; ale kým ja idem, už iný schádza predo mnou.
8. Vtedy mu riekol Ježiš: Vstaň, vezmi svoje ležisko a choď!
9. A človek hneď ozdravel a vzal svoje ležisko a chodil. A bolo to v sobotu.
10. Preto hovorili Židia uzdravenému: Je sobota, nepatrí sa ti nosiť ležisko.
11. A on im odpovedal: Ten, ktorý ma uzdravil, mi povedal: Vezmi svoje ležisko a choď!
12. A tak sa ho opýtali: A kto je ten človek, ktorý ti povedal: Vezmi svoje ležisko a choď?
13. Ale uzdravený nevedel, kto je, lebo Ježiš sa bol vzdialil ztade, kým bol zástup na tom mieste.
14. Potom ho našiel Ježiš v chráme a povedal mu: Hľaď, ozdravel si; nikdy viac nehreš, aby sa ti nestalo niečo horšie!
15. A človek odišiel a povedal Židom, že je to Ježiš, ktorý ho uzdravil.
16. A preto prenasledovali Židia Ježiša a hľadali ho zabiť, že to učinil v sobotu.
17. <Ježiš - Syn Boží. Má právo i súdiť i mŕtvych oživiť. Dvojaké vzkriesenie>A Ježiš im odpovedal: Môj Otec pracuje až doteraz, i ja pracujem.
18. Preto ho Židia ešte viacej hľadali zabiť, že nie len že rušil sobotu, ale že aj Boha volal svojím Otcom robiac sa rovným Bohu.
19. A tak odpovedal Ježiš a riekol im: Ameň, ameň vám hovorím, že Syn nemôže robiť nič sám od seba, iba to, čo vidí činiť svojho Otca, lebo čokoľvek on činí, to podobne činí aj Syn.
20. Lebo Otec má rád Syna a ukazuje mu všetko, čo sám činí. A ukáže mu ešte i väčšie skutky než tieto, aby ste sa vy divili.
21. Lebo jako Otec kriesi mŕtvych a oživuje, tak aj Syn, ktorých chce, oživuje.
22. Lebo Otec nesúdi nikoho, ale všetok súd oddal Synovi,
23. aby všetci ctili Syna, jako ctia Otca. Kto nectí Syna, nectí Otca, ktorý ho poslal.
24. Ameň, ameň vám hovorím, že ten, kto čuje moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a neprijde na súd, ale prešiel zo smrti do života.
25. Ameň, ameň vám hovorím, že prijde hodina a je teraz, keď mŕtvi počujú hlas Syna Božieho, a tí, ktorí počujú, budú žiť.
26. Lebo jako má Otec život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život sám v sebe.
27. A dal mu právo a moc konať i súd, pretože je Synom človeka.
28. Nedivte sa tomu, lebo prijde hodina, v ktorú všetci, ktorí sú v hroboch, počujú jeho hlas,
29. a vyjdú tí, ktorí dobre činili, na vzkriesenie života, ale tí, ktorí zle robili, na vzkriesenie súdu.
30. Ja nemôžem robiť nič sám od seba. Jako čujem, tak súdim, a môj súd je spravedlivý, lebo nehľadám svojej vlastnej vôle, ale vôľu toho, ktorý ma poslal, Otcovu.
31. <Poslanie Pána Ježiša je všelijak osvedčené. Židia ho neprijímajú pre svoju chválybažnosť a pre neveru>Ak ja svedčím sám o sebe, moje svedoctvo nie je pravdivé.
32. Je iný, kto svedčí o mne, a viem, že je to pravdivé svedoctvo, ktoré svedčí o mne.
33. Vy ste boli poslali k Jánovi, a vydal pravde svedoctvo.
34. No ja neprijímam svedoctva od človeka, ale to hovorím nato, aby ste vy boli zachránení.
35. On bol sviecou, horiacou a svietiacou, a vy ste sa chceli na chvíľu pokochať v jeho svetle.
36. Ale ja mám väčšie svedoctvo nad Jánovo, lebo skutky, ktoré mi dal Otec, aby som ich vykonal, samy tie skutky, ktoré ja činím, svedčia o mne, že ma poslal Otec.
37. Ba aj sám Otec, ktorý ma poslal, vydal svedoctvo o mne. Ani ste nikdy nepočuli jeho hlasu ani nevideli jeho tvárnosti.
38. A nemáte jeho slova zostávajúceho v sebe, lebo tomu, ktorého on poslal, vy neveríte.
39. Veď zpytuj(e)te písma, lebo vy sa domnievate, že v nich máte večný život, a ony sú to, ktoré svedčia o mne.
40. Ale nechcete prijsť ku mne, aby ste mali život.
41. Chvály od ľudí neprijímam,
42. ale som vás poznal, že lásky Božej nemáte v sebe.
43. Ja som prišiel v mene svojeho Otca, a neprijímate ma; keby prišiel iný vo svojom vlastnom mene, toho prijmete.
44. Jako vy môžete uveriť, ktorí prijímate chválu jedni od druhých a chvály od samého, jediného Boha nehľadáte?!
45. Nedomnievajte sa, že ja budem na vás žalovať u Otca; jesto, kto na vás žaluje, Mojžiš, v ktorom vy nádej skladáte.
46. Lebo keby ste verili Mojžišovi, verili by ste mne, lebo on písal o mne.
47. Ale ak neveríte jeho písmam, ako uveríte mojim slovám?
←  John (5/21)  →