← John (11/21) → |
1. | <Vzkriesenie Lazara>A bol istý nemocný, Lazar z Betánie, z mestečka Márie a Marty, jej sestry. |
2. | To bola tá Mária, ktorá pomazala Pána masťou a poutierala jeho nohy svojimi vlasmi, ktorej brat, Lazar, bol teraz nemocný. |
3. | Vtedy poslaly k nemu tie sestry a odkázaly mu: Pane, hľa, ten, ktorého máš rád, je nemocný. |
4. | A keď to počul Ježiš, povedal: Tá nemoc nie je na smrť, ale na slávu Božiu, aby ňou bol Syn Boží oslávený. |
5. | A Ježiš miloval Martu i jej sestru i Lazara. |
6. | Ako tedy počul, že je nemocný, vtedy zostal na mieste, na ktorom bol, dva dni. |
7. | Až potom povedal učeníkom: Poďme zase do Judska. |
8. | A učeníci mu povedali: Rabbi, len teraz ťa hľadali Židia ukameňovať, a zase ta ideš? |
9. | Ježiš odpovedal: Či nie je dvanásť hodín dňa? Ak niekto chodí vodne, nezavadí, lebo vidí svetlo tohoto sveta; |
10. | ale ak niekto chodí vnoci, zavadí, lebo niet v ňom svetla. |
11. | To povedal a potom im riekol: Lazar, náš priateľ, usnul; ale idem, aby som ho zobudil zo sna. |
12. | Vtedy mu povedali učeníci: Pane, ak usnul, ozdravie. |
13. | Ale Ježiš povedal o jeho smrti, a oni sa domnievali, že hovorí o spánku sna. |
14. | A tak vtedy im povedal Ježiš otvorene: Lazar zomrel, |
15. | a radujem sa pre vás, že som tam nebol, aby ste uverili. Ale poďme za ním! |
16. | Vtedy povedal Tomáš, zvaný Didymus, spoluučeníkom: Poďme aj my, aby sme zomreli s ním! |
17. | A tak keď prišiel Ježiš, našiel ho už štyri dni ležať v hrobe. |
18. | A Betánia bola blízko Jeruzalema, nejakých pätnásť honov. |
19. | <Pán hovorí s Martou a Máriou>A mnohí zo Židov boli prišli k Marte a Márií, aby ich potešili ohľadom ich brata. |
20. | Vtedy Marta, ako počula, že ide Ježiš, vyšla proti nemu, ale Mária sedela doma. |
21. | Vtedy povedala Marta Ježišovi: Pane, keby si tu bol býval, môj brat by nebol zomrel. |
22. | Ale aj teraz viem, že všetko, za čokoľvek by si požiadal Boha, dá ti Bôh. |
23. | Ježiš jej povedal: Tvoj brat vstane. |
24. | A Marta mu povedala: Viem, že vstane pri vzkriesení, v posledný deň. |
25. | Ježiš jej povedal: Ja som vzkriesenie i život; ten, kto verí vo mňa, aj keby zomrel, žiť bude. |
26. | A nikto, kto žije a verí vo mňa, nezomrie na veky; či veríš tomu? |
27. | Riekla mu: Áno, pane; ja som uverila, že si ty Kristus, ten Syn Boží, ktorý mal prijsť na svet. |
28. | A keď to povedala, odišla a zavolala Máriu, svoju sestru, tajne, povediac: Učiteľ je tu a volá ťa. |
29. | A tá, jako to počula, vstala rýchle a išla za ním. |
30. | A Ježiš nebol ešte prišiel do mestečka, ale bol ešte na mieste, kde bola vyšla proti nemu Marta. |
31. | Vtedy Židia, ktorí boli s ňou v dome a tešili ju, vidiac Máriu, že vstala rýchle a vyšla, išli za ňou domnievajúc sa, že ide k hrobu, aby tam plakala. |
32. | Vtedy Mária, ako prišla ta, kde bol Ježiš, a videla ho, padla k jeho nohám a povedala mu: Pane, keby si tu bol býval, môj brat by nebol zomrel. |
33. | Vtedy Ježiš, keď ju videl, že plače, aj Židov, ktorí prišli s ňou, že plačú, zovrel duchom a zachvel sa |
34. | <Pán pri hrobe>a povedal: Kde ste ho položili? A oni mu povedali: Pane, poď a pozri! |
35. | A Ježiš zaplakal. |
36. | Vtedy vraveli Židia: Hľa, jako ho mal rád! |
37. | A niektorí z nich povedali: Či nemohol tento, ktorý otvoril oči slepého, učiniť aj to, aby tento nezomrel? |
38. | Vtedy znova zovrel v sebe Ježiš a prišiel k hrobu. A bola to jaskyňa, a kameň ležal na nej. |
39. | Ježiš povedal: Zodvihnite kameň! A Marta, sestra zomrelého, mu povedala: Pane, už smrdí, lebo je už štyri dni v hrobe. |
40. | Na to jej riekol Ježiš: Či som ti nepovedal, že ak budeš veriť, uvidíš slávu Božiu? |
41. | Vtedy zodvihli kameň, kde ležal mŕtvy. A Ježiš pozdvihol oči hore a povedal: Otče, ďakujem ti, že si ma počul. |
42. | No, ja som vedel, že ma vždy čuješ, ale pre zástup, stojaci okolo, som to povedal, aby uverili, že si ma ty poslal. |
43. | A keď to povedal, zavolal veľkým hlasom: Lazare, poď von! |
44. | A zomrelý vyšiel majúc poviazané nohy aj ruky pohrabnými povojmi, a jeho tvár bola ovinutá znojníkom. A Ježiš im povedal: Rozviažte ho a nechajte ho odísť! |
45. | Vtedy mnohí zo Židov, ktorí boli prišli za Máriou a videli, čo učinil Ježiš, uverili v neho. |
46. | <Najvyšší kňazi a farizeovia uzavrú zabiť Ježiša>Ale niektorí z nich odišli k farizeom a povedali im, čo učinil Ježiš. |
47. | Vtedy svolali najvyšší kňazi a farizeovia vysokú radu a hovorili: Čo to robíme, že ten človek robí tak mnohé divy? |
48. | Ak ho necháme takto, všetci uveria v neho, a prijdú Rimania a vezmú i naše miesto i náš národ. |
49. | A jeden, ktorýsi z nich, Kaifáš, ktorý bol toho roku najvyšším kňazom, im povedal: Vy neviete ničoho |
50. | ani nemyslíte, že nám je užitočné, aby zomrel jeden človek za ľud, a nie aby zahynul celý národ. |
51. | A však toho nepovedal sám od seba, ale súc toho roku najvyšším kňazom zaprorokoval, že Ježiš mal zomrieť za národ. |
52. | No, nie len za národ, ale aby aj rozptýlené deti Božie shromaždil v jedno. |
53. | A tak od toho dňa sa uradili, aby ho zabili. |
54. | <Ježiš nechodí viacej verejne medzi Židmi. Veľká noc>Preto už viacej nechodil Ježiš verejne medzi Židmi, ale odišiel odtiaľ do kraja blízko púšte, do mesta, zvaného Efraim, a tam sa zdržoval so svojimi učeníkmi. |
55. | A bola blízko Veľká noc Židov, a mnohí išli z toho kraja pred Veľkou nocou hore do Jeruzalema, aby sa očistili. |
56. | Vtedy hľadali Ježiša a shovárali sa jeden s druhým stojac v chráme: Čo sa vám zdá? Že naozaj neprijde na sviatok? |
57. | A jako najvyšší kňazi tak i farizeovia boli už vydali rozkaz, aby to, keby niekto zvedel, kde je, oznámil, aby ho chytili. |
← John (11/21) → |