← John (10/21) → |
1. | <Dvere. Pastier>Ameň, ameň vám hovorím, že ten, kto nevchádza dverami do ovčínca, ale prechádza inokade, je zlodej a zbojník; |
2. | ale ten, ktorý vchádza dverami, je pastier oviec. |
3. | Tomu otvára vrátny, a ovce čujú jeho hlas, a svoje vlastné ovce volá podľa mena a vyvodí ich |
4. | a keď vyženie všetky svoje vlastné ovce, ide pred nimi, a ovce idú za ním, pretože znajú jeho hlas. |
5. | Ale za cudzím nikdy nepojdú, ale utečú od neho, pretože neznajú hlasu cudzích. |
6. | Toto podobenstvo im povedal Ježiš, ale oni neporozumeli, čo je to, čo im hovoril. |
7. | Vtedy im zase povedal Ježiš: Ameň, ameň vám hovorím: Ja som dverami oviec. |
8. | Všetci, koľko ich prišlo predo mnou, sú zlodeji a lotri, ale ovce ich nepočuly. |
9. | Ja som dvere. Ak niekto vojde cezo mňa, bude zachránený, a vojde aj vyjde i pašu najde. |
10. | Zlodej nejde na iné, iba nato, aby ukradol, zabil a zahubil. Ja som prišiel nato, aby maly život a aby maly hojnosť. |
11. | <Dobrý pastier>Ja som ten dobrý pastier. Dobrý pastier kladie svoju dušu za ovce. |
12. | Ale nájomník a ten, kto nie je pastierom, ktorého ovce nie sú jeho vlastné, keď vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a uteká, a vlk lapá a rozháňa ovce. |
13. | A nájomník uteká, pretože je nájomník a nedbá o ovce. |
14. | Ja som ten dobrý pastier a znám svoje, i moje mňa znajú. |
15. | Jako mňa zná Otec, tak i ja znám Otca a kladiem svoju dušu za ovce. |
16. | A mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohoto ovčínca, aj tie musím priviesť, a počujú môj hlas, a bude jedno stádo a jeden pastier. |
17. | Preto ma miluje Otec, že ja kladiem svoju dušu, aby som ju zase vzal. |
18. | Nikto jej neberie odo mňa, ale ja ju kladiem sám od seba. Mám právo ju položiť a mám právo ju zase vziať. To prikázanie som dostal od svojho Otca. |
19. | <Roztržka medzi Židmi>Vtedy zase povstala roztržka medzi Židmi pre tie slová. |
20. | A mnohí z nich hovorili: Démona má a blázni; čo ho počúvate? |
21. | A zase iní hovorili: To nie sú slová posadlého démonom; či azda môže démon otvoriť oči slepých? |
22. | <Židia vyzvú Pána osvedčiť sa a potom ho chcú zabiť>A bola slávnosť obnovenia chrámu v Jeruzaleme, a bola zima. |
23. | A Ježiš sa prechádzal v chráme, v dvorane Šalamúnovej. |
24. | Vtedy ho obstúpili Židia a hovorili mu: Dokedy budeš držať našu dušu v napnutí? Ak si ty Kristus, povedz nám to otvorene! |
25. | Ježiš im odpovedal: Povedal som vám, a neveríte. Skutky, ktoré ja konám v mene svojho Otca, tie svedčia o mne; |
26. | ale vy neveríte, pretože nie ste z mojich oviec, ako som vám už povedal. |
27. | Moje ovce čujú môj hlas, a ja ich znám, a nasledujú ma, |
28. | a ja im dávam večný život, a nezahynú na veky, a nikto ich nevytrhne z mojej ruky. |
29. | Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých, a nikto ich nemôže vytrhnúť z ruky môjho Otca. |
30. | Ja a Otec sme jedno. |
31. | Vtedy zase zodvihli Židia kamene, aby ho ukameňovali. |
32. | Ale Ježiš im odpovedal: Mnoho dobrých skutkov som vám ukázal od svojho Otca, pre ktorý z tých skutkov ma kameňujete? |
33. | Židia mu odpovedali: Za dobrý skutok ťa nekameňujeme, ale za rúhanie sa a preto, že ty súc človek robíš sa Bohom. |
34. | Ježiš im odpovedal: Či nie je napísané vo vašom zákone: Ja som povedal: Bohovia ste? |
35. | Ak tedy tých nazval bohmi, ku ktorým sa stalo slovo Božie, - a Písmo nemožno zrušiť - |
36. | vy hovoríte tomu, ktorého posvätil Otec a poslal na svet, vraj rúhaš sa, pretože som povedal: Syn Boží som? |
37. | Ak nečiním skutkov svojeho Otca, neverte mi; |
38. | ale ak činím, aj keby ste mne neverili, verte tým skutkom, aby ste poznali a uverili, že je Otec vo mne a ja v Otcovi. |
39. | Vtedy ho zase hľadeli jať, ale vyšiel z ich ruky. |
40. | A zase odišiel za Jordán, na miesto, kde Ján najprv ponáral (* krstil) , a zostal tam. |
41. | A mnohí prišli za ním a hovorili, že Ján síce neurobil nijakého divu, ale vraj všetko, čo Ján povedal o tomto, bola pravda. |
42. | A mnohí tam uverili v neho. |
← John (10/21) → |