Job (9/42)

← Job (9/42) →

<Job: Človek neobstojí pred Bohom ani neodpovie na jedno z tisíc Božích riadení v prírode>Zase odpovedal Job a riekol:

Áno, je to pravda, viem, že je to tak; lebo veď ako by mohol byť smrteľný človek spravedlivý pred silným Bohom?

Keby sa chcel s ním pravotiť, neodpovie mu na jedno z tisíc.

Je múdreho srdca a premocný v sile. Kde kedy sa zatvrdil niekto proti nemu a mal pokoj?!

On, ktorý prenáša vrchy, a nevedia, že ich podvracia vo svojom hneve;

ktorý pohybuje zem s jej miesta, takže sa trasie, a jej stĺpy sa chvejú;

ktorý keď zakáže slnku, nevyjde, a zapečaťuje hviezdy;

ktorý sám rozťahuje nebesia a šliape po výšinách mora;

krorý učinil Arktúra, Oriona a Kuriatka i komory juhu;

10.

ktorý činí veliké veci nevyzpytateľné a prepodivné a tak mnohé, že im neni počtu.

11.

Hľa, ide popri mne, a nevidím toho; ta ide pomimo, a ja ho nepozorujem.

12.

Hľa, jestli uchvatne, kto mu rozkáže aby navrátil? Kto mu povie: Čo to robíš?

13.

Bôh neodvráti svojho hnevu; pod neho sa zohnú pomocníci Rahaba.

14.

<Nemožnosť pravotiť sa s Bohom>A jako by som mu tedy ja mohol odpovedať, aké by som si vybral svoje slová, aby som mohol s ním hovoriť?!

15.

Ktorému, i keby som bol spravedlivý, neodpoviem; svojho sudcu budem pokorne prosiť o milosť.

16.

Keby som volal, a ozval by sa mi, neuveril by som, že uslyšal môj hlas,

17.

on, ktorý ma zdrtil víchricou a rozmnožil moje rany bez príčiny.

18.

Nedá mi oddýchnuť si, ale ma sýti horkosťami.

19.

Ak ide o silu mocného, riekne: Hľa, tu! Alebo ak o súd, povie: Kto mi stanoví deň?

20.

Keby som sa robil spravedlivým, odsúdia ma moje vlastné ústa, a keby bezúhonným, dokáže mi, že som prevrátený.

21.

Jestli aj som bezúhonný, neznám svojej duše; opovrhujem svojim životom.

22.

Je to jedno; preto hovorím: On ničí bezúhonného i bezbožného.

23.

Ak náhle usmrtí bičom, smeje sa zkúške nevinných.

24.

Zem býva vydaná do ruky bezbožného; zakrýva tvár jej sudcov. Ak nie on, kde kto je to tedy?

25.

A moje dni boly rýchlejšie ako bežec, utiekly; nevidely dobrého.

26.

Prebehly jako rýchle lode, jako keď sa orol vrhne na korisť.

27.

Ak poviem: Zabudnem na svoju žiaľbu, zanechám svoju smutnú tvár a poveselím sa:

28.

obávam sa všetkých svojich bolestí; viem, že ma neuznáš za nevinného.

29.

Ja budem len bezbožný; načože by som sa nadarmo unúval?!

30.

Keby som sa umyl hoci v snehovej vode a keby som očistil svoje ruky mydlom,

31.

i vtedy ma pohrúžiš do jamy, a bridkým ma učiní moje rúcho.

32.

Pretože Bôh nie je človekom ako ja, aby som mu odpovedal, aby sme vošli spolu v súd.

33.

Nieto nikoho, kto by rozsúdil medzi nami, kto by položil svoju ruku na nás na oboch.

34.

Nech odníme odo mňa svoj prút, a nech ma nedesí jeho strach,

35.

vtedy budem hovoriť a nebudem sa ho báť, lebo nie je toho tak u mňa.

← Job (9/42) →