| ← Job (6/42) → |
| 1. | <Job žalostí nad svojím nezavineným nešťastím>Job odpovedal a riekol: |
| 2. | Oj, aby bola dobre odvážená moja nevôľa, a moje utrpenie aby razom zvihli na váhe! |
| 3. | Lebo by to bolo teraz ťažšie nad piesok morí, a preto sú aj moje slová nerozmyslené. |
| 4. | Lebo strely Všemohúceho väzia vo mne, ktorých jed pije môj duch; hrôzy Božie postavily sa do šiku proti mne. |
| 5. | Či azda reve divoký osol nad mladistvou trávou? Alebo či ručí vôl nad svojim krmom, slaným a miešaným? |
| 6. | Či sa jie voľačo nechutné bez soli? Či je nejaká chuť v bielku vajca? |
| 7. | A teraz práve to, čoho sa nechcela dotknúť moja duša, je ako mojím pokrmom v nemoci. |
| 8. | Oj, aby sa naplnila moja žiadosť, a aby to, čo očakávam, dal Bôh! |
| 9. | Totiž, žeby sa ľúbilo Bohu, aby ma rozrdrtil, aby vystrel svoju ruku a vyťal ma! |
| 10. | A mal by som ešte vždy útechu a vyskočil by som v bolesti, ktorej nešetrí, lebo som nezatajil slov Najsvätejšieho. |
| 11. | Čo je moja sila, aby som dúfal, a čo je môj koniec, aby som znášal trpezlivo? |
| 12. | Či je moja sila silou kameňa? Alebo či je moje telo z medi? |
| 13. | Isté je, že niet pre mňa pomoci vo mne, a to, čo by prospelo, je zahnané odo mňa. |
| 14. | <Jobovi priatelia ako klamné potoky>Hynúcemu prisluší milosrdenstvo od jeho priateľa, keby hneď i bázeň Všemohúceho bol opustil. |
| 15. | Moji bratia zklamali jako potok, jako riečište potokov, ktoré ta pošli, |
| 16. | kalné od ľadu, v ktorých sa ukryl sneh; |
| 17. | v čase, keď sú ožehané slnkom, vysychajú; keď býva horúco, miznú zo svojho miesta. |
| 18. | Krútia sa stezky ich ciest, odchádzajú na pustinu a hynú. |
| 19. | Pozrú sa karavány z Témy, putujúce zástupy zo Šeby, ktoré sa nadejali na ne! |
| 20. | Budú sa hanbiť, že v ne dúfaly; prijdú až ta a budú sa stydieť! |
| 21. | Lebo vy ste ním teraz, takým potokom: vidíte strašnú vec a bojíte sa. |
| 22. | Či som povedal: Dajte mi!? Alebo: Uplaťte zo svojho majetku za mňa |
| 23. | a vysloboďte ma z ruky protivníka a vykúpte ma z ruky ukrutníkov? |
| 24. | Poučte ma, a ja budem mlčať, a vysvetlite mi, v čom som blúdil! |
| 25. | Aké prenikavé sú slová pravdy! Ale čo nakára vaše káranie?! |
| 26. | Či zamýšľate kárať slová? Lebo veď do vetra idú slová zúfalého! |
| 27. | Áno, o sirotu hádžete los a jednáte sa o svojho priateľa. |
| 28. | A tak teraz nech sa vám chce pozrieť na mňa, a istotne nebudem luhať do vašej tvári. |
| 29. | Vráťte sa, prosím, a zkúste, nech nie je neprávosti! Vráťte sa a zkúste ešte, moja spravodlivosť leží v tom! |
| 30. | Či je na mojom jazyku neprávosť? Či nerozozná moje ďasno zkazy? - |
| ← Job (6/42) → |