Job (42/42)    

1. <Job sa kaja>Vtedy odpovedal Job JeHoVaHovi a riekol:
2. Viem, že môžeš všetko, a že ti nemôže byť prekazený niktorý úmysel.
3. Že kto je to, kto zahaľuje radu bez známosti? Preto vyznávam, že nerozumiem. Sú to predivné veci, nad môj rozum; a neznám toho.
4. Počuj, prosím, a ja budem hovoriť; budem sa ťa pýtať, a ty mi oznám!
5. Doteraz som bol iba počul o tebe; ale teraz ťa vidí moje oko.
6. Preto zavrhujem a ľutujem, a to v prachu a v popole.
7. <JeHoVaH tresce priateľov Jobových. Za svoju vinu majú obetovať, a Job sa má za nich modliť>A stalo sa, keď už bol hovoril JeHoVaH Jobovi tie slová, že riekol JeHoVaH Elifazovi Témanskému: Môj hnev horí proti tebe i proti tvojim dvom priateľom, pretože ste nehovorili o mne toho, čo je pravé, jako môj služobník Job.
8. A tak teraz si vezmite sedem juncov a sedem baranov a iďte k môjmu služobníkovi Jobovi a obetujte zápalnú obeť za seba, a môj služobník Job sa bude modliť za vás; lebo len jeho tvár prijmem, aby som vám neučinil zlého, lebo nehovorili ste o mne toho, čo je pravé, jako môj služobník Job.
9. A tak išli, Elifaz Témanský, Bildad Šuchský a Cófar Naamatský, a učinili tak, ako im hovoril JeHoVaH, a JeHoVaH prijal tvár Jobovu.
10. <JeHoVaH nahradí Jobovi dvojnásobne>A JeHoVaH navrátil to, čo bolo odňaté Jobovi, keď sa modlil za svojho priateľa. A JeHoVaH pridal všetkého toho, čo mal Job, dvojnásobne.
11. A tak prišli k nemu všetci jeho bratia a všetky jeho sestry jako i všetci, ktorí ho znali pred tým, a jedli s ním chlieb v jeho dome a mali s ním sústrasť a tešili ho nad všetkým tým zlým, ktoré bol JeHoVaH uviedol na neho. A dali mu každý jednu kesítu peňazí a každý jednu zlatú obrúčku.
12. A JeHoVaH požehnal posledok života Jobovho, viac ako bol požehnal jeho počiatok. A mal štrnásť tisíc kusov drobného stáda, a šesť tisíc veľblúdov, tisíc párov volov a tisíc oslíc.
13. A mal sedem synov a tri dcéry,
14. z ktorých prvú pomenoval Jemina a druhú pomenoval voňavá Kassia a tretiu pomenoval Kérenhappuch.
15. A nenašlo sa takých krásnych žien, ako boli dcéry Jobove v celej zemi. A ich otec im dal dedičstvo medzi ich bratmi.
16. A Job žil potom sto štyridsať rokv a videl svojich synov, štyri pokolenia.
17. A tak zomrel Job starý a sýty dňov.

  Job (42/42)