Job (41/42)  

1. <Nikto neobstojí pred Bohom. Pokračuje o leviatánovi>Hľa, nádej človeka na neho je klamná. Alebo či sa dokonca už i na jeho pohľad rúti na zem?
2. Nikto nie je taký smelý, ani len aby ho zobudil. A kde kto potom sa postaví predo mnou?
3. Kto ma kedy predišiel voľačím, aby som odplatil? Čokoľvek je pod všetkými nebesami, je moje.
4. Nebudem mlčať o jeho údoch o sile a kráse jeho ustrojenia.
5. Kto odkryje povrch jeho rúcha? S dvojitou svojou uzdou kto pristúpi?
6. Kto otvorí vráta jeho tvári? Okolo jeho zubov je strach.
7. Pýchou ryhy jeho štítov; každý je privrený jako tesná pečať.
8. Jeden prilieha k druhému tak, že vzduch nevojde medzi ne.
9. Každý ľne pevne k druhému: držia sa spolu a neodstávajú od seba.
10. Jeho kýchanie žiari svetlom a jeho oči sú jako riasy rannej zory.
11. Z jeho úst vychádzajú fakle; uletujú ohnivé iskry.
12. Z jeho chriapov vychádza dym; je to jako vrúci kotol a horiaca sitina.
13. Jeho dych rozpaľuje uhlie, a plameň vychádza z jeho úst.
14. V jeho šiji prebýva sila, a pred ním výskoky uteká strach.
15. Kusy jeho mäsa pevne sa držia. Všetko je na ňom ako uliate, ani sa nepohne.
16. Jeho srdce je uliate jako z kameňa, a je uliate, pevné jako spodný žernov.
17. Jeho zdvihnutia sa boja i najsilnejší; zlyhajú od zdrtenia.
18. Keby ho niekto dostihol mečom, jeho meč nebstojí, ani kopija ani strela ani pancier.
19. Považuje železo za slamu, za hnilé drevo meď.
20. Strela z luku ho nepohne na útek; kamene z praku sa mu obrátia na plevy.
21. Kyjak považuje za suché steblo; smeje sa šramotu kopije.
22. Pod ním je ostrie črepu; stelie hrot, ako čo by to bolo na blato.
23. Pôsobí, aby vrela hlbina jako hrniec; robí more nádobou strojenej masti.
24. Za ním svieti draha; považuje priepasť za bezvládne šediny.
25. Nie je mu podobného na zemi; ktorý by bol učinený tak, bez strachu.
26. Smele pozrie na čokľvek vysoké; je kráľom nad všetkými šelmami.
27. - - -
28. - - -
29. - - -
30. - - -
31. - - -
32. - - -
33. - - -
34. - - -

  Job (41/42)