| ← Job (39/42) → |
| 1. | <Kamzík, divý osol, jednorožec a pštros>Či vieš čas rodenia kamzíkov? Pozoroval si azda svíjať sa jelenice, keď rodia? |
| 2. | Či počítaš mesiace, ktoré vyplňujú? A či vieš čas ich pôrodu, |
| 3. | kedy sa skláňajú, rodia svoje mláďatá, odvrhujú svoje bolesti? |
| 4. | Ich mladé silnejú; rastú na poli; vyjdú a viacej sa nevrátia. |
| 5. | Kto pustil divého osla na slobodu, a sväzky toho divocha kto rozviazal? |
| 6. | Ktorému som dal pustinu za jeho dom a za jeho príbytky slanú zem? |
| 7. | Smeje sa lomozu mesta; nečuje povyku pohoniča. |
| 8. | To, čo nájde na vrchoch, je jeho pašou, a vyhľadáva všetko, čo je zelené. |
| 9. | Či ti bude chcieť slúžiť jednorožec? Či bude nocovať pri tvojich jasliach? |
| 10. | Či pripriahneš jednorožca k brázde jeho povrazom? Či bude za tebou brániť údolia? |
| 11. | Či sa spoľahneš na neho preto, že má veľkú silu, a zanecháš na neho svoju prácu? |
| 12. | Či mu budeš veriť, že svezie tvoje semeno a sprace tvoje humno? |
| 13. | Krýdlo pštrosov plesá. A istotne to nie je peruť ľútostného bociana ani perie! |
| 14. | Pretože zanechá zemi svoje vajcia a liahnuc hreje ich na prachu |
| 15. | a zabúda, že ich môže rozpučiť noha, alebo že ich môže zašliapať poľná zver. |
| 16. | Tvrde zaobchodí so svojimi mláďatami, jako keby neboli jeho, i keby jeho práca mala byť nadarmo, nestrachuje sa o ňu. |
| 17. | Pretože mu Bôh dal zabudnúť na múdrosť ani mu nedal podielu na rozumnosti. |
| 18. | V taký čas, keď zatrepoce krýdlami na výšine, vysmeje sa koňovi i jeho jazdcovi. |
| 19. | <Kôň, jatrab a orol>Či ty dáš koňovi silu? Či odeješ jeho šiju hrivou? |
| 20. | Či spôsobíš, že bude skákať sťa kobylka? Jeho nádherný frkot je strašný. |
| 21. | Jeho nohy hrabú na doline, a plesá vo svojej sile; ide von v ústrety zbrani. |
| 22. | Smeje sa strachu ani sa neľaká ani neustúpi pred mečom, |
| 23. | hoci nad ním chreští túl, lesklá kopija a pika; |
| 24. | s hrmotom a s búrlivým hnevom hltá zem ani nepostojí s pokojom, lebo zavznel zvuk trúby. |
| 25. | Kedykoľvek zatrúbi trúba, zarehoce, a zďaleka začuchá boj hrmot kniežat a krik. |
| 26. | Či je to z tvojho rozumu, že lieta jastrab, rozostrie svoje krýdla oproti juhu? |
| 27. | Či na tvoj rozkaz vznáša sa orol a že na vysokom mieste kladie svoje hniezdo? |
| 28. | Prebýva na skale a hniezdi na výčnelku skaly, a to jako na hrade. |
| 29. | Odtiaľ pátra po žrádle; jeho oči hľadia naďaleko. |
| 30. | A jeho mláďatá strebú krv. Kde sú nejakí pobití, tam je aj on. |
| ← Job (39/42) → |